Sydróm vyhorenia

V pokračovaní príspevku sa venujeme syndrómu vyhorenia. Syndróm vyhorenia je kritickým problémom u vedúcich pracovníkov materských škôl. Je vyvolaný dlhodobým stresom, emocio­nálnym napätím a slabým ocenením. Prieskumy identifikujú mnohé príčiny, od konfliktov až po emocionálne zaťaženie, zdôrazňujú aj negatívny vplyv nedostatku spoločenskej podpory. Na predchádzanie syndrómu vyhorenia odporúčame preventívne opatrenia ako rozvoj sebapoznania, lepšie pracovné podmienky na obnovu motivácie a zmysluplnosti práce pedagógov. (Dokončenie z predchádzajúceho čísla.)

Syndróm vyhorenia v najužšom zmysle slova predstavuje stav totálneho fyzického a psychického vyčerpania. Jeho cyklický priebeh je často podceňovaným a zanedbávaným faktorom zo strany vyhoreného jedinca aj jeho okolia. Tendencia prehliadania varovných signálov upevňuje pole jeho vzniku a pôsobenia. Problematika syndrómu vyhorenia je často spájaná s výkonom manažérskej praxe, ktorou pozícia riaditeľa školy nepochybne je. V príspevku analyzujeme teoreticko-metodologické determinanty realizovaného exploratívneho zisťovania potenciálnych faktorov syndrómu vyhorenia u riaditeľov základných škôl.

Článok sa zaoberá témou syndrómu vyhorenia so zameraním na vedúcich zamestnancov materských škôl a učiteľov materských škôl. Približuje tento pojem, zaoberá sa príčinami, priebehom a štádiami syndrómu vyhorenia. Osobitne popisuje syndróm vyhorenia u vedúcich pedagogických zamestnancov a u učiteliek materských škôl. Venuje sa aj účinným technikám zameraným na jeho predchádzanie.

Koncept naučenej bezmocnosti, predstavený Martinom Seligmanom v 60. rokoch 20. storočia, odhaľuje vážny psychologický fenomén prostredníctvom experimentov na zvieratách a následného výskumu jeho dopadu na človeka. Seligmanove pokusy ukázali, že naučená bezmocnosť môže viesť k vážnym psychologickým problémom a môže negatívne ovplyvniť výkon a motiváciu v škole. V príspevku zdôrazňujeme dôležitosť úlohy učiteľov a vzdelávacieho systému v prevencii a prekonávaní naučenej bezmocnosti u detí, ponúkneme stratégie pre podporu detskej nezávislosti, zvládania neúspechu a proaktívneho prístup k problémom v učení.

Súčasná spoločenská, politická a ekonomická situácia vo svete je plná rýchlych zmien, ktoré prinášajú strach a neistotu. Globálne problémy sa dotýkajú aj školstva. Vysoké nároky a požiadavky na výkon učiteľskej profesie sa odzrkadlia aj v interpersonálnych vzťahoch na pracovisku. V príspevku sa venujeme syndrómu vyhorenia a pracovnému stresu pedagogických a odborných zamestnancov a ďalších zamestnancov školstva a možnostiam prevencie.

Súčasná doba so sebou prináša nové poznatky, nové nazeranie na život, nové metódy práce. Všetky tieto zmeny pôsobia na človeka a nútia ho postupne sa im prispôsobiť a prijať ich. Niektoré zmeny sú pre nás príjemné, iné menej a často sa stáva, že z niektorých sme nešťastní a frustrovaní. V príspevku sa venujeme stresovým situáciám, syndrómu vyhorenia, ako aj preventívnym aktivitám v sebariadení.

Príspevok informuje o príčinách vzniku, príznakoch a predchádzaní syndrómu vyhorenia (burn-out). Cieľovou skupinou sú vedúci pedagogickí zamestnanci, pre ktorých predstavuje problém aktuálnu hrozbu. Problematika je súčasťou obsahu bakalárskeho a magisterského štúdia „Manažment vzdelávania a verejnej správy“, ktorý v dennej a externej forme ponúka Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre od akademického roka 2020/2021 všetkým pedagogickým a odborným zamestnancom, vedúcim pedagogickým a odborným zamestnancom ako náhradu funkčného vzdelávania.

„Mám skvelých kolegov. Tí starší vedia upokojiť moje emócie, vedia ma trpezlivo vypočuť a citlivo usmerniť vtedy, keď potrebujem nadhľad. Doprajú mi aj čas na vlastné rozhodnutia. S rovesníkmi máme spoločné témy, rozoberáme štýly výučby, vhodnosť tej-ktorej metódy na žiakov. Mladší kolegovia ma vedia svojou dynamikou a tvorivosťou nadchnúť pre správnu vec. Dokážu prekvapiť veľkým zdrojom energie. Naučila som sa trpezlivosti, zistila som, že pohľad mojich kolegov môže ovplyvniť ich skúsenosť, ich uhol pohľadu na vec. V našej škole je bežné pýtať si a dostávať spätnú väzbu. „Chcem počuť váš názor“, táto veta nám pomáha nevidieť problémy čierno-bielo. Vážim si dôveru a otvorenosť ľudí našom v tíme.“

Až tretina ôsmakov a deviatakov sa počas svojho života stretla s nejakou formou psychického násilia. Vyplýva to z prieskumu, ktorý realizoval Inštitút pre výskum práce a rodiny v prvej polovici tohto roka. O psychickom násilí sa verejne nerozpráva tak často ako o fyzickom. Podľa odborníkov je to však chyba, pretože aj ono deťom veľmi ubližuje.

Učitelské povolání je přímo spojeno se vznikem konfliktních a stresových situací. Učitel je při výkonu svého povolání ve styku s mnoha lidmi a jeho povinností je neustále sledovat, kontrolovat a odpovídat na jejich dotazy, reakce a požadavky. Musí průběžně řešit nesčetné množství dílčích úkolů a problémů a přitom nesmí ztratit ze zřetele hlavní cíl. Zároveň je ve škole neustále sledován a kontrolován žáky, vedením školy a mimo školu se přidává rodičovská veřejnost a široká veřejnost. Tato přemíra podnětů může vést k podrážděnosti a narušení neuropsychické rovnováhy.

Syndrom vyhoření je výsledkem dlouhodobého procesu. Postihuje v současné době stále více lidí, především ty, kteří pracují s jinými lidmi. K jeho vzniku významně přispívá současná společnost, která je zaměřena především na výkon. Syndrom vyhoření je psychický stav, který nevznikne bez příčiny a ze dne na den. Dlouhotrvající frustrace z pocitu nedostatečného uspokojení a ocenění vlastní práce představuje cestu k syndromu vyhoření. Takto postižení jedinci mohou mít negativní nebo zcela chybějící vztahy s okolím a potíže porozumět sobě samému. V průběhu čtyřiceti let, kdy je tento jev zkoumán, je v literatuře popsáno velké množství definic tohoto psychického stavu.