Syndróm vyhorenia v najužšom zmysle slova predstavuje stav totálneho fyzického a psychického vyčerpania. Jeho cyklický priebeh je často podceňovaným a zanedbávaným faktorom zo strany vyhoreného jedinca aj jeho okolia. Tendencia prehliadania varovných signálov upevňuje pole jeho vzniku a pôsobenia. Problematika syndrómu vyhorenia je často spájaná s výkonom manažérskej praxe, ktorou pozícia riaditeľa školy nepochybne je. V príspevku analyzujeme teoreticko-metodologické determinanty realizovaného exploratívneho zisťovania potenciálnych faktorov syndrómu vyhorenia u riaditeľov základných škôl.
Syndróm vyhorenia je fenomén dnešnej hektickej doby. Je súčasťou rôznych profesijných skupín, avšak najčastejšie sa s ním môžeme stretnúť v oblasti manažérskej praxe. V kontexte školského manažmentu sem zaraďujeme najmä riaditeľa školy. Ten je často vystavený enormnej psychickej záťaži spojenej s výkonom jeho práce. Práca mu na jednej strane môže poskytovať radosť a uspokojenie, na druhej strane ovplyvňuje jeho zdravie, čo sa môže podpísať na jeho celkovom telesnom i duševnom stave. Riaditeľ školy musí často čeliť dlhodobému stresu a záťažovým situáciám, ktoré negatívne ovplyvňujú zdravie, ale aj subjektívnu pohodu.
Práca riaditeľa školy saturuje niekoľko podporných faktorov z hľadiska vlastných cieľov, ašpirácií, potrieb, schopností a pod. Nachádza sa v nej aj množstvo prekážok a problémov, ktoré ho stavajú pred zložité a záťažové situácie krátkodobého alebo dlhodobého charakteru, rôzneho druhu a stupňa. Tie kladú na riaditeľov škôl zvýšené nároky, pretože musia často riešiť zložité a náročné situácie, robiť významné rozhodnutia, vykonať prácu pod časovým tlakom a pod.
Medzi manažérmi – riaditeľmi škôl sú však rozdiely v úrovni frustračnej tolerancie, čím je podmienený aj rozdielny dopad práce a jej hodnotenie. Svoj podiel tu má i odlišná hierarchia očakávaní na prácu a jej podmienky, a tým i posudzovanie a vyrovnávanie sa s nimi (Kamenec, 2010).
Syndróm vyhorenia u riaditeľov škôl vo vzťahu k osobnosti
Syndróm vyhorenia (burn-out) bol predmetom skúmania najmä u pomáhajúcich profesií. V manažérskej praxi bol zaužívaný skôr pojem manažérsky syndróm alebo syndróm manažérskeho stresu, ktorý je podľa Hartla a Hartlovej (2019) popisovaný ako syndróm rozšírený u manažérov na vyšších riadiacich úrovniach a vyplývajúci z nárokov na túto profesiu.