Realizácia individuálneho vzdelávania v materskej škole

Vydáno:

V príspevku poskytujeme informácie o realizácii individuálneho vzdelávania v materskej škole. Opisujeme aj výhody inštitucionálneho vzdelávania a individuálneho vzdelávania. Článok je voľným pokračovaním témy „Individuálne vzdelávanie v materskej škole“ uverejnenej v Manažmente školy v praxi č. 12/2023.

Záujem rodičov o individuálne vzdelávanie má podľa Centra vedecko-technických informácií stúpajúcu tendenciu. Počet detí a žiakov v tomto vzdelávaní prirodzene rastie. Štatistiky hovoria, že nie všetci žiaci na individuálnom vzdelávaní sa vzdelávajú len v domácom prostredí. Obsah individuálneho vzdelávania dieťaťa vychádza zo školského vzdelávacieho programu (ďalej len „ŠkVP“) kmeňovej materskej školy (ďalej len „MŠ“), ktorý je vytvorený podľa rámca štátneho vzdelávacieho programu (ďalej len „ŠVP“) pre predprimárne vzdelávanie v MŠ. ŠkVP materskej školy by mal byť verejne dostupný a zverejnený na webovej stránke MŠ. Ak je individuálne vzdelávanie povolené na žiadosť rodiča, potom obsah vzdelávania určí kmeňová MŠ v spolupráci so zákonným zástupcom dieťaťa najneskôr do 31. augusta.

 

Realizácia individuálneho vzdelávania

Podľa školského zákona sa individuálne vzdelávanie uskutočňuje bez pravidelnej účasti dieťaťa na vzdelávaní v MŠ a patrí k formám osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky. Podľa Ludrovanovej (2023a) sa môže realizovať ako:

  • vzdelávanie v rodine – dieťa vzdeláva matka, resp. iný rodinný príslušník, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa školského zákona;
  • komunitné vzdelávanie – spojí niekoľko rodín a vzájomne sa podieľajú na učení svojich detí, pričom sa pri vzdelávaní striedajú;
  • vzdelávacia skupina – spája niekoľko rodín, pričom vzdelávanie delegujú na učiteľa, resp. učiteľov, ktorí sa venujú viacerým deťom na individuálnom vzdelávaní;
  • kombinácia vyššie uvedených spôsobov, napr. vzdelávanie v rodine s komunitným vzdelávaním.

Napriek tomu, že laická verejnosť tento druh vzdelávania nazýva individuálne vzdelávanie, deti sa neučia výlučne doma a povinná príprava na školu sa nerealizuje prísne individuálne. Ludrovanová (2023a) uvádza, že niekedy je priestorom na vzdelávanie aj exteriér, knižnica, galéria, múzeum. Na vzdelávaní detí, ktoré plnia povinné predprimárne vzdelávanie prostredníctvom domáceho vzdelávania, sa nepodieľa len rodina, ale deti sa vzdelávajú aj inými spôsobmi. Veľmi často sa tak deje v komunitných školách.

Severini Kožuchová a Brezovská (2021) dodávajú, že individuálne vzdelávanie sa realizuje aj v inštitucionálnom prostredí.

Komunitné vzdelávacie centrá (komunitné MŠ) sú zariadenia, ktoré ponúkajú rozmanité netradičné edukačné postupy pre deti rôznych vekových kategórií. Ich štruktúra je navrhnutá tak, aby rozvíjala potenciál dieťaťa. Zameriavajú sa na rozvíjanie kognitívnych schopností a sociálnych zručností detí. Mnohé z týchto centier spolupracujú so štátnymi MŠ, ktoré podporujú alternatívne vzdelávanie. Poskytujú centrám odbornú pedagogickú pomoc. Do práce ko