doc. RNDr. Mária Ganajová, CSc.

UKÁŽKA VYUŽITIA NÁSTROJA UMELEJ INTELIGENCIE Článok je určený učiteľom hľadajúcim nové inšpirácie pre prax a všetkým záujemcom o moderné vzdelávacie trendy a medzinárodnú spoluprácu. Prezentuje výsledky medzinárodného eTwinning projektu Nobelove ceny a náš svet, ktorý využíva projektové vyučovanie ako inovatívny pedagogický prístup. Projekt sa zameriava na interdisciplinárne prepojenie rôznych predmetov a rozvoj kľúčových kompetencií a zručností 21. storočia u žiakov.

UKÁŽKA VYUŽITIA NÁSTROJA UMELEJ INTELIGENCIE  Tento príspevok je v poradí tretím zo série príspevkov venovaných využitiu nástroja ChatGPT v práci učiteľa chémie. Cieľom príspevku je poukázať na možnosti využitia nástroja ChatGPT pri tvorbe dvoch nástrojov formatívneho hodnotenia, ktoré sú prezentované ukážkami príkladov k vybraným témam z chémie na gymnáziu.

Tento príspevok je v poradí druhým zo série príspevkov venovaných využitiu nástroja ChatGPT v práci učiteľa chémie. Je zameraný na možnosti využitia ChatGPT pri sumatívnom hodnotení žiakov s dôrazom na tvorbu rôznych foriem úloh podľa Bloomovej taxonómie.

Cieľom formatívneho hodnotenia je časté, interaktívne hodnotenie pokroku žiaka v učení a jeho porozumenia učivu zo strany učiteľa, samotného žiaka alebo žiakov medzi sebou (OECD/CERI, 2008). Formatívne hodnotenie poskytuje príležitosť rozoznať aktuálny stav učenia sa žiaka a reagovať naň, kým je ešte možné poskytnúť žiakovi spätnú väzbu, ktorá mu pomôže v učení a zlepšovaní sa (Cowie & Bell, 1999). Toto hodnotenie prebieha tak často, ako je potrebné a realizovateľné (každý deň, týždenne, mesačne). Môže byť uskutočňované slovne alebo písomne, pred výučbou, po výučbe alebo počas výučby (Tomengová, 2012).

PRÍKLADY VYUŽITIA CHatGPT  NA FORMULOVANIE CIEĽOV  Článok je prvým zo série príspevkov zameraných na využitie nástroja ChatGPT v práci učiteľa chémie. Jeho cieľom je charakterizovať chatbot ChatGPT, tvorbu efektívnych promptov v ňom a poukázať na praktické príklady jeho využitia pri príprave ­učiteľa na vyučovaciu hodinu.

Vybrané ukážky stratégií a nástrojov pre formatívne hodnotenie vo výučbe prírodných vied (biológia, fyzika, chémia), matematiky a informatiky boli navrhnuté v rámci riešenia projektu KEGA č. 004UPJŠ-4/2020 Tvorba, implementácia a overovanie efektívnosti digitálnej knižnice s nástrojmi formatívneho hodnotenia pre prírodovedné predmety, matematiku a informatiku na základnej škole. V príspevku sa pomenujeme a charakterizujeme niekoľko kľúčových činností učiteľa: pripraviť formálne hodnotenie, klásť dobré otázky, ponechať čas na premyslenie, preniknúť do myslenia žiakov kladením viacerých otázok, koordinovať učenie žiakov v celej triede, získať čo najviac rozmanitých odpovedí, kategorizovať a interpretovať žiacke výkony v reálnom čase a zhromažďovať informácie o výkonoch žiakov a poskytovať im spätnú väzbu.

Školské hodnotenie slúži na posudzovanie výkonu žiaka podľa určitého kritéria a je neodmysliteľnou súčasťou vyučovacieho procesu. Hodnotenie má vplyv na žiaka, jeho výkon, budúce učenie sa, správanie a môže vplývať na vlastnosti osobnosti žiaka.

Príspevok pojednáva o jednom z renomovaných prístupov k tvorbe kurikula vychádzajúcom z nosných myšlienok Centra pre inováciu kurikula (CCR – Center for Curicullum Redesign, 2021). Východiskom je štvorrozmerný rámec vzdelávania vymedzujúci oblasti, v ktorých môžu pedagógovia, tvorcovia osnov, vzdelávacích politík a študenti určiť, čo by mali vo vzdelávaní dosiahnuť z pohľadu svojho uplatnenia sa v budúcnosti. Za základné rozmery kurikula sú považované: vedomosti (čo vedieť a čomu porozumieť), zručnosti (ako použiť to, čo vieme), charakter (ako sa správať a angažovať vo svete) a meta-učenie (ako reflektovať a prispôsobovať sa). Jednotlivé oblasti treba cielene implementovať v rámci modelových vzdelávacích programov.

Príspevok s názvom „Vybrané ukážky metakognitívnych nástrojov formatívneho hodnotenia“ je v poradí šiestym zo série príspevkov venovaných formatívnemu hodnoteniu v škole. V príspevku uvádzame možnosti využitia vybraných nástrojov formatívneho hodnotenia pre rozvoj metakognície pri výučbe konkrétnych tém fyziky, chémie a informatiky, ako sú nástroje K-W-L, Lístok pri príchode, Sebahodnotiaca karta, Lístok pri odchode, Napíš o..., INSERT.

Príspevok je v poradí piatym zo série príspevkov venovaných formatívnemu hodnoteniu. Je zameraný na charakteristiku metakognície, jej významu pre učenie sa, prehľadu vybraných metakognitívnych nástrojov formatívneho hodnotenia vo výučbe. Autori hľadajú odpovede na otázky - Ako tieto metakognitívne ciele prenikajú do povedomia a následnej praxe samotných pedagógov? Čo presne majú učitelia robiť, aby žiaci tieto ciele dosiahli? Pozornosť v príspevku venujú aj problémovým stránkam spojeným s implementáciou metakognitívnych nástrojov formatívneho hodnotenia do výučby.

Príspevok je v poradí štvrtým zo série príspevkov zameraných na formatívne hodnotenie. V príspevku sú opísané možnosti využitia kognitívnych nástrojov formatívneho hodnotenia vo vyučovaní prírodovedných predmetov a matematiky ilustrované na ukážkach týkajúcich sa výučby konkrétnych tém. V príspevku sme vybrali len niekoľko základných typov kognitívnych nástrojov formatívneho hodnotenia, ktoré podľa nášho názoru môžu podnecovať myšlienkové procesy a rozvíjať kognitívne funkcie žiakov.

Príspevok s názvom „Kognitívne nástroje formatívneho hodnotenia“ je v poradí tretím zo série príspevkov venovaných formatívnemu hodnoteniu. Je zameraný na charakteristiku vybraných nástrojov formatívneho hodnotenia. V súčasnosti existuje viacero nástrojov formatívneho hodnotenia, ktoré možno v triede často a efektívne využívať. V príspevku sa sústredíme na kognitívne nástroje formatívneho hodnotenia, ktoré môžu pomôcť učiteľom efektívne rozpoznať aktuálny stav poznávacieho procesu žiaka, identifikovať problematické miesta a žiacke miskoncepcie v porozumení pojmov a vzťahov.

Príspevok „Sumatívne verzus formatívne hodnotenie“ je v poradí druhým zo série príspevkov zameraných na sprístupnenie poznatkov o formatívnom hodnotení. Cieľom príspevku je poukázať na rozdiely medzi sumatívnym a formatívnym hodnotením z pohľadu učiteľa a žiaka. Obidva typy hodnotenia sú prezentované ukážkami príkladov k vybraným témam z obsahu predmetov chémia a biológia na gymnáziu.

Koncepcia školského hodnotenia na Slovensku je založená na sumatívnom posudzovaní výstupov vyučovacieho procesu. Na základe odporúčania analytikov OECD pre oblasť vzdelávania učitelia by mali hodnotiť výstupy žiakov nielen formou známky, ale tiež by sa mali zamerať na hodnotenie kvality učenia sa žiakov prostredníctvom stratégií a techník formatívneho hodnotenia. Príspevok je úvodným zo série príspevkov zameraných na sprístupnenie poznatkov o formatívnom hodnotení a jeho konkrétnych ukážok. Cieľom je priblížiť učiteľom ako implementovať formatívne hodnotenie do výučby. V príspevku poukážeme na dôvody vedúce k zavádzaniu formatívneho hodnotenia do procesu vyučovania a učenia saa na vysvetlenie jeho podstaty.