Príspevok je v poradí piatym zo série príspevkov venovaných formatívnemu hodnoteniu. Je zameraný na charakteristiku metakognície, jej významu pre učenie sa, prehľadu vybraných metakognitívnych nástrojov formatívneho hodnotenia vo výučbe. Autori hľadajú odpovede na otázky - Ako tieto metakognitívne ciele prenikajú do povedomia a následnej praxe samotných pedagógov? Čo presne majú učitelia robiť, aby žiaci tieto ciele dosiahli? Pozornosť v príspevku venujú aj problémovým stránkam spojeným s implementáciou metakognitívnych nástrojov formatívneho hodnotenia do výučby.
Charakteristika metakognície
Najjednoduchšie môžeme metakogníciu charakterizovať ako myslenie o myslení (Special education support service, 2009). Zatiaľ čo pojem kognícia (poznanie) zahŕňa mentálne procesy spojené so získavaním a zapamätávaním vedomostí, s ich porozumením, posudzovaním a riešením problémov, pojem metakognícia predstavuje poznanie našich vlastných kognitívnych procesov, naše porozumenie im, a tiež schopnosti regulácie týchto procesov (Garner, 1987). Podľa Pedagogického slovníka (Průcha et al., 2008) je metakognícia definovaná ako „spôsobilosť človeka plánovať, monitorovať, vyhodnocovať postupy, ktoré sám používa, keď sa učí a poznáva. Ide o vedomú činnosť, ktorá vedie človeka k poznaniu, ako sám postupuje, keď poznáva svet“.
Schopnosť metakognície a využívania metakognitívnych stratégií je vlastná každému človeku a zvyšuje sa vekom. Dôležitým faktorom je edukácia, keďže sa prostredníctvom úloh a následnej spätnej väzby táto schopnosť výrazne vyvíja práve po nástupe na školskú dochádzku (Mesárošová et al., 2018).
Význam metakognície pre učenie sa
Z pohľadu vzdelávania metakogníciou rozumieme schopnosť žiakov analyzovať vlastné učenie sa a toto učenie efektívne riadiť (Flavell, 1979).
Schopnosť metakognície je určujúcim faktorom úspešnosti žiakov pri učení sa. Podľa Dunlosky et al. (2013) „je výučba žiakov, ako sa majú učiť, rovnako dôležitá ako výučba ich obsahu, pretože získanie správnych stratégií učenia sa a základných vedomostí je dôležité – ak nie nevyhnutné – pre podporu celoživotného vzdelávania“. Schopnosť metakognície umožní žiakom skúmať vlastné učenie sa, vytvoriť najlepšie postupy učenia sa, ovplyvniť svoje záujmy a postoje k danej úlohe, k problému, k vyučovaciemu predmetu a pod. Wang et al. (1993) pri metaanalýze 91 štúdií zistili, že metakognícia sa významne podieľa na miere akademickej úspešnosti. Priepasť medzi žiakmi, ktorí dosiahli dobré výsledky a žiakmi, ktorí majú problémy, sa dá zmierniť intenzívnym využívaním metakognitívnych stratégií pri učení sa.
Štúdia Van der Stelovej a Veenmana (2014) naznačuje, že schopnosť uplatniť metakognitívne stratégie k učeniu sa, predstavuje cca 40 % rozdiel v miere dosiahnutých akademických výsledkoch. Rozsiahly výskum explicitnej výučby metakognitívnych a kognitívnych stratégií v skutočnosti naznačuje, že keď sa žiaci učia, ako sa majú učiť a myslieť, mô