VO VÝUČBE SLOVENSKÉHO JAZYKA A LITERATÚRY
V príspevku sú predstavené možnosti využitia formatívneho hodnotenia pri výučbe slovenského jazyka a literatúry na stredných školách, a to v rámci vybraných tém zo slovenskej literatúry. Výber formatívneho nástroja a jeho overenie sa sústredilo na predikčnú kartu, známu aj ako karta „pred a po“. Ako sa ukázalo v spolupráci s vyučujúcimi, tento typ nástroja má aktivizujúci efekt a počas učenia podporuje (meta)kognitívne procesy žiakov.
Vo vyučovaní humanitných predmetov sa na slovenských školách postupne presadzujú metódy didaktického konštruktivizmu. Učitelia si osvojujú inovatívne postupy, ktorými posilňujú autonómnosť žiaka, autoreguláciu jeho výkonu, ako aj autoevalváciu (meta)kognitívnych procesov, ktorým sa budeme v príspevku venovať.
Popri tradične využívaných diagnostických postupoch, najmä sumatívnemu hodnoteniu, sa stále viac uplatňujú nástroje formatívneho hodnotenia. Ich cieľom je umožniť žiakom sledovať a usmerňovať proces vlastného učenia sa a umožniť učiteľom usmerňovať ich napredovanie. Napriek tomu, že sa výraznejšie presadzujú vo vyučovaní prírodovedných predmetov (Frayer et al., 1969; Klausmeier – Frayer 1970; Szarka – Brestenská 2012; Dyer, 2013), v slovenských podmienkach napríklad v chémii, biológii, matematike, fyzike či informatike (Ganajová a kol. 2021), môže ich vhodná didaktická implementácia prispievať k zlepšeniu učebných výkonov žiakov aj v rámci vyučovania slovenského jazyka a literatúry.
Úlohou formatívneho hodnotenia je poskytovať žiakom spätnú väzbu, ktorá im umožňuje zlepšovať sa a korigovať svoje dosiahnuté výsledky. Učiteľom taktiež dáva možnosť nielen sledovať proces učenia žiakov a prehlbovanie ich porozumenia, ale aj vytvárať podmienky na ich autonómiu, identifikovať ich potreby a riešiť vzniknuté problémy. Toto hodnotenie slúži ako nástroj efektívneho usmerňovania výučby s cieľom, aby žiaci dosahovali pokrok v súlade s požadovaným štandardom (Ganajová a kol., 2021, s. 41 – 64).
Návrh a overovanie vybraných nástrojov formatívneho hodnotenia vo výučbe literatúry na strednej škole
V príspevku predstavujeme predikčnú kartu (kartu pred a po) ako nástroj formatívneho hodnotenia. Obsahuje stručnú charakteristiku, ukážky návrhov spolu s metodickým komentárom a vyhodnotením ich didaktickej účinnosti. Tri navrhnuté karty vytvárajú vo vybraných témach zo slovenskej literatúry ucelenú sériu, ktorú možno využiť v rámci tematického celku realistická literatúra – 2. polovica 19. storočia, zameranú na neskorú generáciu realizmu (tzv. druhú vlnu realizmu/kritický realizmus), a to buď v 2. ročníku strednej školy, alebo vo 4. ročníku pri opakovaní učiva na ústnu formu maturitnej skúšky. Implementácia a overovanie konkrétnych návrhov bolo realizované na Strednej priemyselnej škole dopravnej v Košiciach a na Gymnáziu Edity Steinovej v Košiciach. Ďalšia modifikácia znenia alebo využitia prezentovaných návrhov závisí od učiteľov, ktorí môžu obsahové zameranie vytvorených nástrojov prispôsobiť vlastnému konceptu preberanej témy.
Návrh a overovanie predikčných kariet
Predikčná karta ako súčasť stratégie autoevalvácie výkonu posilňuje predvídavosť a tvorbu predpokladov (hypotéz), kritické myslenie aj argumentáciu (podrobnejšie: Ganajová a kol., 2021, s. 97–101). Žiaci vyberajú predpoklad o pravdivosti výrokov na základe doterajších vedomostí a skúseností, pričom pristupujú k literárnej téme už na začiatku vyučovacej hodiny v širších súvislostiach, t. j. z literárnohistorického, teoretického aj literárnokritického hľadiska. Zisťujú, čo už vedia, čo len predpokladajú a potrebujú overiť, alebo čo im ešte nie je vôbec známe. K učeniu sa pristupujú aktívne a uvedomujú si vlastný (meta)kognitívny potenciál, t. j. zjednodušené alebo chybné predstavy, ktoré v priebehu vyučovacej ho