Formatívne hodnotenie

...VO VÝUČBE SLOVENSKÉHO JAZYKA A LITERATÚRY V príspevku, ktorý je voľným pokračovaním príspevku z Didaktiky č. 3/2025, sú prezentované možnosti využitia vybraných nástrojov formatívneho hodnotenia vo výučbe slovenského jazyka a literatúry na strednej škole v rámci tematického celku realistická literatúra – 2. polovica 19. storočia. Výber konkrétnych nástrojov sebahodnotenia žiakov bol zameraný na Frayerovej model a lístok pri odchode (3-2-1 lístok). Ako overovanie v spolupráci s vyučujúcimi ukázalo, navrhnuté nástroje pôsobia na žiakov aktivizujúco a v procese učenia sa podporujú (meta)kognitívne procesy.

VO VÝUČBE SLOVENSKÉHO JAZYKA A LITERATÚRY V príspevku sú predstavené možnosti využitia formatívneho hodnotenia pri výučbe slovenského jazyka a literatúry na stredných školách, a to v rámci vybraných tém zo slovenskej literatúry. Výber formatívneho nástroja a jeho overenie sa sústredilo na predikčnú kartu, známu aj ako karta „pred a po“. Ako sa ukázalo v spolupráci s vyučujúcimi, tento typ nástroja má aktivizujúci efekt a počas učenia podporuje (meta)kognitívne procesy žiakov.

UKÁŽKA VYUŽITIA NÁSTROJA UMELEJ INTELIGENCIE  Tento príspevok je v poradí tretím zo série príspevkov venovaných využitiu nástroja ChatGPT v práci učiteľa chémie. Cieľom príspevku je poukázať na možnosti využitia nástroja ChatGPT pri tvorbe dvoch nástrojov formatívneho hodnotenia, ktoré sú prezentované ukážkami príkladov k vybraným témam z chémie na gymnáziu.

Cieľom formatívneho hodnotenia je časté, interaktívne hodnotenie pokroku žiaka v učení a jeho porozumenia učivu zo strany učiteľa, samotného žiaka alebo žiakov medzi sebou (OECD/CERI, 2008). Formatívne hodnotenie poskytuje príležitosť rozoznať aktuálny stav učenia sa žiaka a reagovať naň, kým je ešte možné poskytnúť žiakovi spätnú väzbu, ktorá mu pomôže v učení a zlepšovaní sa (Cowie & Bell, 1999). Toto hodnotenie prebieha tak často, ako je potrebné a realizovateľné (každý deň, týždenne, mesačne). Môže byť uskutočňované slovne alebo písomne, pred výučbou, po výučbe alebo počas výučby (Tomengová, 2012).

Príspevok s názvom „Vybrané ukážky metakognitívnych nástrojov formatívneho hodnotenia“ je v poradí šiestym zo série príspevkov venovaných formatívnemu hodnoteniu v škole. V príspevku uvádzame možnosti využitia vybraných nástrojov formatívneho hodnotenia pre rozvoj metakognície pri výučbe konkrétnych tém fyziky, chémie a informatiky, ako sú nástroje K-W-L, Lístok pri príchode, Sebahodnotiaca karta, Lístok pri odchode, Napíš o..., INSERT.

Príspevok je v poradí piatym zo série príspevkov venovaných formatívnemu hodnoteniu. Je zameraný na charakteristiku metakognície, jej významu pre učenie sa, prehľadu vybraných metakognitívnych nástrojov formatívneho hodnotenia vo výučbe. Autori hľadajú odpovede na otázky - Ako tieto metakognitívne ciele prenikajú do povedomia a následnej praxe samotných pedagógov? Čo presne majú učitelia robiť, aby žiaci tieto ciele dosiahli? Pozornosť v príspevku venujú aj problémovým stránkam spojeným s implementáciou metakognitívnych nástrojov formatívneho hodnotenia do výučby.

Príspevok je v poradí štvrtým zo série príspevkov zameraných na formatívne hodnotenie. V príspevku sú opísané možnosti využitia kognitívnych nástrojov formatívneho hodnotenia vo vyučovaní prírodovedných predmetov a matematiky ilustrované na ukážkach týkajúcich sa výučby konkrétnych tém. V príspevku sme vybrali len niekoľko základných typov kognitívnych nástrojov formatívneho hodnotenia, ktoré podľa nášho názoru môžu podnecovať myšlienkové procesy a rozvíjať kognitívne funkcie žiakov.

Príspevok s názvom „Kognitívne nástroje formatívneho hodnotenia“ je v poradí tretím zo série príspevkov venovaných formatívnemu hodnoteniu. Je zameraný na charakteristiku vybraných nástrojov formatívneho hodnotenia. V súčasnosti existuje viacero nástrojov formatívneho hodnotenia, ktoré možno v triede často a efektívne využívať. V príspevku sa sústredíme na kognitívne nástroje formatívneho hodnotenia, ktoré môžu pomôcť učiteľom efektívne rozpoznať aktuálny stav poznávacieho procesu žiaka, identifikovať problematické miesta a žiacke miskoncepcie v porozumení pojmov a vzťahov.

Príspevok „Sumatívne verzus formatívne hodnotenie“ je v poradí druhým zo série príspevkov zameraných na sprístupnenie poznatkov o formatívnom hodnotení. Cieľom príspevku je poukázať na rozdiely medzi sumatívnym a formatívnym hodnotením z pohľadu učiteľa a žiaka. Obidva typy hodnotenia sú prezentované ukážkami príkladov k vybraným témam z obsahu predmetov chémia a biológia na gymnáziu.

Pojem formativní hodnocení se nejčastěji pojí s druhým pojmem, tzv. sumativním hodnocením. Oba se v teorii objevují od sedmdesátých let. Někteří učitelé je chápou jako opozita nebo reprezentanty dobrého a špatného hodnocení. Tak tomu však není. Formativní a sumativní hodnocení nejsou hodnocení lepší a horší. Oba typy hodnocení mají svůj význam a jsou pro toho, kdo se učí, důležité.