Vybrané ukážky stratégií a nástrojov pre formatívne hodnotenie vo výučbe prírodných vied (biológia, fyzika, chémia), matematiky a informatiky boli navrhnuté v rámci riešenia projektu KEGA č. 004UPJŠ-4/2020 Tvorba, implementácia a overovanie efektívnosti digitálnej knižnice s nástrojmi formatívneho hodnotenia pre prírodovedné predmety, matematiku a informatiku na základnej škole. V príspevku sa pomenujeme a charakterizujeme niekoľko kľúčových činností učiteľa: pripraviť formálne hodnotenie, klásť dobré otázky, ponechať čas na premyslenie, preniknúť do myslenia žiakov kladením viacerých otázok, koordinovať učenie žiakov v celej triede, získať čo najviac rozmanitých odpovedí, kategorizovať a interpretovať žiacke výkony v reálnom čase a zhromažďovať informácie o výkonoch žiakov a poskytovať im spätnú väzbu.
Pri každom vytváraní systému formatívneho hodnotenia musí mať učiteľ jasnú predstavu o cieľoch, ktoré majú žiaci splniť, ako aj o výučbových postupoch, ktoré plánuje použiť na zabezpečenie vyššej úspešnosti žiakov. Vytváranie vlastného systému formatívneho hodnotenia je veľmi náročný proces (Frey & Fisher, 2011).
Medzi základné princípy procesu implementácie formatívneho hodnotenia do výučby patrí (The Council of Chief State School Officers, 2014; Wiliam & Leahy, 2015; Black & Wiliam, 1998b):
- Objasňovanie, zdieľanie a porozumenie cieľom učenia a kritériám k úspechu na strane učiteľov aj žiakov.
- Použitie informácií o učebných výsledkoch a opisnej spätnej väzby od žiakov v priebehu učenia s cieľom určiť, kde sa žiaci nachádzajú.
- Reakcia učiteľa, ktorá podporuje vzdelávanie tým, že pomáha žiakom odpovedať na otázky: Kam idem? Kde som teraz? Aké sú moje ďalšie kroky?
- Rovesnícke hodnotenie a sebahodnotenie s cieľom posilniť učenie žiakov, jeho efektivitu a autonómiu (žiaci ako vlastníci svojho učenia a žiaci ako zdroje učenia pre seba navzájom).
- Spolupráca v triede, aby boli žiaci a učitelia partnermi v učení.
- Budovanie dôvery a tzv. kultúry úspechu, ktorá je založená na presvedčení, že každý žiak môže uspieť (Black & Wiliam, 1998a).
Posledná položka je reakciou na zistenie, že najdôležitejšou stránkou implementácie formatívneho hodnotenia do výučby nie sú metódy, stratégie, nástroje a techniky, ale samotná komunikácia založená na dôvere medzi učiteľom a žiakom (Harris & Brown, 2013; Gordon, 2015; Hattie & Clarke, 2018), najmä s rešpektom ku všetkým zúčastneným a prostredníctvom využívania popisného jazyka spätnej väzby.
Duckor a Holmbergová (2017) na základe pozorovania vyučovacích hodín a analýzy videozáznamov identifikovali sedem kľúčových činností učiteľa, ktoré sú dôležité pre efektívnu implementáciu formatívneho hodnotenia do triednej praxe. Tieto činnosti sú usporiadané do trojuholníkovej schémy formatívneho hodnotenia uvedenej na obrázku č. 11.