Historia

Dňa 28. októbra si každoročne pripomíname vznik Československa. Vznik nového štátneho útvaru na mape strednej Európy bol dlhodobo pripravovanou akciou československého odboja doma aj v zahraničí. Do svojho finálneho dejstva dospel koncom októbra 1918, v čase stále prebiehajúcej 1. svetovej vojny. 

Milada Horáková patrí medzi najvýraznejšie postavy československých dejín 20. storočia. Narodila sa 25. decembra 1901 v Prahe. Už ako mladá žena sa zapojila do boja za práva žien a spoločenskú spravodlivosť. V roku 1926 vyštudovala právo na Karlovej univerzite a stala sa významnou právničkou, sociálnou pracovníčkou a političkou.

Dňa 21. júna 1991 opustili územie vtedajšieho Českoslovenka poslední sovietski vojaci. Po takmer 23 rokoch sa skončil „dočasný“ pobyt cudzích vojsk na našom území. Pobyt, ktorý sa začal v noci z 20. na 21. augusta 1968 okupáciou Československa.

ANALÝZA SYSTÉMOVÝCH PRÍSTUPOV A ZMIEN  V máji 1945 sa po vojne opäť otvorili brány gymnázia v Ma­lac­kách. Škola však už nebola taká, ako si ju pamätali pred prechodom frontu – a už vôbec nie ako pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Gymnázium bolo poštátnené, vyučovanie sa riadilo novými učebnými plánmi a z pedagogického zboru postupne odchádzali františkáni. O týchto, ako aj ďalších zmenách podáva svedectvo výročná správa za školský rok 1945/1946.

Slovensko si pripomína 80. výročie konca druhej svetovej vojny, zvlášť obete a hrdinov, medzi ktorými boli aj učitelia. 

Po februári 1948, keď sa Komunistická strana Československa zmocnila moci, sa učitelia stali dôležitým nástrojom na presadzovanie komunistickej ideológie. Politická lojalita pedagógov bola dôsledne sledovaná. Vzdelávanie začalo podliehať prísnej ideologickej kontrole.

Matej Lúčan vo funkcii prvého ministra školstva Slovenskej socialistickej republiky zohral významnú úlohu pri zavádzaní zmien v organizácii školského systému na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia. Jeho pôsobenie sa však viac spája so snahou o presadzovanie normalizačnej politiky v školstve.

... V DOBOVEJ TLAČI Jún býva v školskom prostredí mesiacom záverečných hodnotení, bilancovaní a v neposlednom rade aj koncoročných vysvedčení. Inak tomu nebolo ani počas existencie komunistického režimu. V príspevku sa venujeme tomu, ako vnímala koniec školského roku a prázdniny dobová tlač rokov 1948 až 1989.

Po prechode frontovej línie a stabilizácii každodenného života v roku 1945 sa obnovenie činnosti škôl aj na Slovensku stalo jednou z najdôležitejších úloh novej štátnej moci. V príspevku sa venujeme slovenskému školstvu po roku 1945 vo vtedajšom Československu. Vychádzame z prvých právnych predpisov uverejnených v časopise Školské zvesti.

OBDOBIE NESLOBODY V príspevku sa venujeme Akčnému programu Komunistickej strany Československa, ktorý bol prijatý na zasadnutí Ústredného výboru KSČ a ktorého časť bola venovaná aj pokusom o reformu v oblasti základného a stredného školstva. Rovnako sa budeme venovať Akčnému programu Komunistickej strany Slovenska, ktorý vypracoval Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska.

Jednou z najväčších tragédií moderných slovenských dejín sú osudy slovenskej židovskej komunity. Smutný osud Židom nachystali predstavitelia režimu formálne nezávislého štátneho útvaru. Pred osemdesiatimi rokmi sa začala napĺňať najsmutnejšia časť ich politiky. Začali sa deportácie do koncentračných táborov. Tragédiu Židov na Slovensku nerealizovali predstavitelia nacistického Nemecka, ale predstavitelia Slovenskej republiky. Pred osemdesiatimi dvomi rokmi sa začala realizovať najsmutnejšia časť ich politiky, deportácie do koncentračných táborov.

Dejinné zvraty 20. storočia Zmeny v školskom systéme na Slovensku po roku 1945 sú spojené najmä s menami ako Ondrej Pavlík a Ladislav Novomeský. Pedagógov, ktorí sa na týchto zmenách podieľali, je však podstatne viac. V príspevku sa bližšie pozrieme na život a pedagogickú minulosť Jána Kotoča, ktorého osud do veľkej miery ovplyvňovali dejinné zvraty 20. storočia.

Písal sa 16. január 1969. Od invázie vojsk Varšavskej zmluvy ubehlo niekoľko mesiacov. Pozitívna nálada Pražskej jari upadala. Pripomenúť jej odkaz sa pokúsil študent Jan Palach.

Archív Manažment školy v praxi Súčasťou každodenného života škôl v minulosti boli aj rôzne zvyky a rituály, ktorých pôvod siahal do náboženských či pohanských predstáv. Jedným z nich bolo v našich podmienkach aj pečenie vianočných oplátok.

V príspevku sa venujeme aplikácii poznatkov neurodidaktiky vo vyučovaní dejepisu. Vychádzame zo zistení širších empirických výskumov a priebežných sond do vyučovacieho procesu na školách v slovenskom i stredoeurópskom priestore. Zároveň sa opierame o osobnú skúsenosť z pedagogickej praxe a najnovšie výskumy neurovied, ktoré môžu byť nápomocné pri zefektívňovaní edukačného procesu formálneho i neformálneho vzdelávania žiakov.

November 1989 je neodmysliteľne spojený s nástupom demokracie a slobody, ktoré sa premietli aj do vzdelávacieho systému. Vo vtedajšom Československu došlo k historickému zlomu, ktorý zásadne ovplyvnil aj oblasť školstva. V priebehu novembra ponúkneme sériu článkov k témam, ktoré súvisia s novembrovými udalosťami roku 1939, 1968 a 1989.

...na konci komunistického režimu Školstvo na Slovensku v rokoch 1948 až 1989 prešlo niekoľkými zmenami, na ktoré sa možno pozerať z rôznych uhlov pohľadu. Jedným zo spôsobov je nazeranie na vývoj školstva optikou rôznych štatistických ukazovateľov. V tomto smere podnetným dokumentom je tzv. Vývoj školstva v SSR za obdobie rokov 1970/1971 a 1987/1988.

Za bežných okolností by sa mohol školský rok 1968/1969 vyznačovať výnimočnosťou najmä tým, že predstavoval prvý školský rok so zavedením päťdňovej prevádzky. Niekoľko dní pred jeho zahájením však do života žiakov a učiteľov zásadným spôsobom zasiahla okupácia vojskami Varšavskej zmluvy.

Vyberáme z Manažmentu školy v praxi Letné mesiace už tradične v našich končinách patria chvíľam oddychu. Druhá svetová vojna však letné plány mladých ľudí výrazne menila. Možno to povedať aj o mladých mužoch, ktorí sa v Slovenskom národnom povstaní stali súčasťou Vysokoškolského strážneho oddielu (ďalej len „VSO“).

Reformy školstva sú prirodzenou súčasťou zmien, ktoré si pýta každá doba. Niektoré z nich, hoci majú skoro 100 rokov, stoja za povšimnutie aj v dnešných reformných časoch. V príspevku sa venujeme reformným snahám 30. rokov na Slovensku. Opíšeme reformnú koncepciu českého pedagóga Václava Příhodu. Venujeme sa zaujímavostiam, ktoré súviseli so vznikom pokusnej meštianskej školy v Malackách: pozitívne faktory ovplyvňujúce jej vznik, diferenciácia žiakov na výkonnostné skupiny, sociálna skladba žiakov, vnímanie pokusnej školy verejnosťou. Načrtneme aj osudy reformných učiteľov tejto školy.