Po prechode frontovej línie a stabilizácii každodenného života v roku 1945 sa obnovenie činnosti škôl aj na Slovensku stalo jednou z najdôležitejších úloh novej štátnej moci. V príspevku sa venujeme slovenskému školstvu po roku 1945 vo vtedajšom Československu. Vychádzame z prvých právnych predpisov uverejnených v časopise Školské zvesti.
Skončenie druhej svetovej vojny a obnovenie Československa prinieslo zásadné zmeny aj v školstve na Slovensku. Formálne prebiehal školský rok 1944/1945, ktorý však v rôznej forme prerušili, resp. ukončili vojnové udalosti. Po prechode frontovej línie sa obnovenie činnosti škôl stalo aktuálnou otázkou novej štátnej moci.
Prehľad o prvých opatreniach školských orgánov si možno urobiť prostredníctvom časopisu Školské zvesti. Periodikum informovalo o všetkých druhoch opatrení v školstve, ktoré štátna moc realizovala. Bol to jeden z hlavných informačných materiálov, podľa ktorých sa mali riadiť školské orgány, aj vedenia škôl. Prvé číslo bolo vydané 15. júla 1945. Uverejnené tu boli nariadenia Slovenskej národnej rady (ďalej len „SNR“), vyhlášky, výnosy, obežníky povereníctva SNR pre školstvo a osvetu (ďalej len „povereníctvo“), ale aj ďalšie druhy informačných prameňov. Jedným z najdôležitejších bolo nariadenie SNR zo 6. septembra 1944, ktoré poštátnilo školstvo, obmedzilo menšinové nemecké a maďarské školy a zrušilo zákaz koedukácie.[1] Presný rámec poštátnenia školstva obsahovalo nariadenie SNR zo 16. mája 1945.[2] Ďalšie upresnenie prinieslo nariadenie SNR z 26. mája 1945. Do rúk štátu prešiel všetok majetok, s ktorým škola v predchádzajúcom období pracovala.[3]
Okrem organizačných zmien bola súčasťou nových pomerov aj zmena ideového smerovania školstva. Vychádzala z reality povojnového Československa. Pre učiteľov ju rozvíjala Výzva ku slovenským učiteľom a profesorom vydaná ako obežník povereníctva 7. marca 1945, kde boli predstavené základné princípy činnosti školstva po skončení vojny.[4] Orientácia Československa na Sovietsky zväz a tamojší komunistický režim priniesla zásadné zmeny do obsahu vzdelávania. Obežníkom povereníctva zo 14. marca 1945 bol zmenený učebný plán na gymnáziách pre školský rok 1944/1945. Hodinová dotácia nemčiny bola presunutá do hodinovej dotácie pre ruštinu. Študenti si mohli nemecký jazyk zvoliť ako druhý živý cudzí jazyk. Znížená bola hodinová dotácia latinčiny. Tzv. spoločenská výchova zmizla z učebného plánu úplne.[5] Obežník prezídia povereníctva určený pre odborné školy priniesol nahradenie nemčiny ruštinou. Podobne bol koncipovaný aj obežník zo 16. marca 1945 určený pre meštianske školy. Nemčina z učebného pl