Vypuknutie Slovenského národného povstania z pohľadu politickej moci rozdelilo slovenské územie na dve časti. Zatiaľ čo časť územia už kontrolovali povstalecké orgány obnovenej Československej republiky, zvyšok územia z formálneho hľadiska mali stále pod kontrolou orgány Slovenskej republiky.1 Ich právomoc výrazne obmedzovala nemecká okupačná moc aj absencia armády ako ozbrojenej zložky štátnej moci so schopnosťou postaviť sa na obranu štátu.2 Z pohľadu okupačnej moci určitým významom disponovalo civilné obyvateľstvo. Frontová línia sa blížila a zastaviť, resp. spomaliť jej postup mali rôzne prekážky či opevnenia, ktoré pod taktovkou nemeckých alebo slovenských orgánov malo postaviť práve civilné obyvateľstvo.3
Obežník Ministerstva národnej obrany z 31. 10. 1944 do pracovnej povinnosti zahrnul aj študujúcu mládež. Stredoškoláci mali pracovať pod kontrolou svojich učiteľov. Vysokoškoláci mali povinnosť odpracovať aspoň 6 týždňov, ak chceli nastúpiť do nového akademického roka.4 V deň oficiálneho začiatku prednášok vyšiel výmer, ktorý prikazoval, aby sa študent vždy podľa miesta svojho bydla hlásil k vykonaniu opevňovacích prác.5 Podľa nemeckých dokumentov však pôvodne deklarované plány museli byť korigované v kontakte s realitou. Vysokoškoláci sa mali do pracovnej činnosti zapájať na etapy, nie hromadne. Z prác boli uvoľnení študenti, ktorých v predmetnom období čakali skúšky.6
Štátna moc potrebovala dať najavo, že so zapojením vysokoškolákov to myslí vážne, preto vydala usmernenie, že k 1. 1. 1945 z vysokoškolského štúdia bude vylúčený každý, kto by sa vyhýbal práci.7Hoci 3. 1. 1945 minister národnej obrany Štefan Haššík konštatoval, že vysokoškoláci nebudú už pracovne nasadzovaní, všetko zmenilo nariadenie z 11. 1. 1945, ktoré rušilo limit šiestich týždňov a umožnilo nasadiť študentov bez obmedzení.8
Podľa nariadenia, ktoré sa 16. 1. 1945 objavilo v denníku Gardista, mohlo príslušné Oblastné veliteľstvo Hlinkovej mládeže podať trestné oznámenie na študenta, ktorý by sa práci vyhýbal. Takejto osobe hrozilo tiež zaradenie do trestného pracovného tábora. Lehota na prihlásenie sa do tábora mala uplynúť 20. 1. 1945.9 Nemožno s určitosťou vyhodnotiť, do akej miery sa týmto zvýšila účasť vysokoškolákov na opevňovacích prácach. Objavujú sa obavy z nedokončenia vysokoškolského štúdia, uzavretia internátov či dokonca deportácia na prácu do Nemecka. Nemožno vylúčiť ani faktor neochoty napomáhať z politických dôvodov ďalšej existencii ľudáckeho režimu, ale aj neochota k manuálnej práci.10 Predseda vlády Štefan Tiso v rozhovore s veliteľom nemeckých vojsk na Slovensku Hermannom Hőfflem vyjadril presvedčenie, že nasadením vysokoškolákov na prácu sa minimalizuje možnosť ich zapojenia do prípadných odbojových aktivít.11 V denníku Slovák sa k zapojeniu študentov vyjadril aj predseda Združenia vysokoškolského študentstva Jozef Mikula „Slovenský akademik ako vždy i dnes musí predchádzať príkladom, ako si treba národné záujmy ceniť vysoko. Akademická mládež musí byť ochotná a odhodlaná v záujme národa priniesť nielen tieto, ale aj iné, prípadne väčšie obety s ochotu a s dôverou vo svojich funkcionárov a pracovníkov“.12
Nech už bola realita akákoľvek, opevňovacie práce postup Červenej armády nemohli zastaviť a rovnako nemohli odvrátiť zánik režimu Slovenskej republiky. Pre nás môžu byť ukážkou smrteľnej agónie režimu zodpovedného v rokoch 1938 až 1945 za množstvo obetí.
- 1 Od 21. júla 1939 išlo o oficiálny názov štátneho útvaru väčšinou známeho ako Slovenský štát.
- 2 V neskoršom období armádu suplovali Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy alebo tzv. Domobrana, tieto však nebolo možné vo väčšom meradle nasadiť na bojové operácie.
- 3 BAKA, Igor. K nasadeniu civilného obyvateľstva na opevňovacie práce počas nemeckej okupácie Slovenska v rokoch 1944 – 1945. In PEKNÍK, Miroslav (ed.). Slovenské národné povstanie 1944 (súčasť európskej antifašistickej rezistencie v rokoch druhej svetovej vojny). Bratislava : VEDA, 2009, s. 164 – 165. ISBN 978-80-224-1090-8.
- 4 Začiatok nového akademického roka sa kvôli politickým udalostiam výrazne posunul. Zápis prebehol až 14. októbra. So začatím prednášok sa počítalo až na 23. novembra 1944. ; PREČAN, Vilém. Slovenské národné povstanie : Nemci a Slovensko. Bratislava : Epocha, 1971, s. 630, 656. ; Študenti na opevňovacie práce. In Gardista. 1944, roč. 6, č. 252, s. 2.
- 5 BAKA, I. K nasadeniu civilného obyvateľstva..., s. 171.
- 6 Podľa oznamov denníku Gardista v dňoch 25. 11. resp. 10. 12. sa tak naozaj stalo. ; Všetci vysokoškoláci na opevňovacie práce. In Gardista. 1944, roč. 6, č. 263, s. 2. ; Pracovné nasadenie vysokoškolákov. In Gardista. 1944, roč. 6, č. 275, s. 2. ; PREČAN, V. Slovenské národné povstanie..., s. 445.
- 7 Podľa všetkého však situácia nebola až taká dramatická a napokon stačilo, ak študent predložil potvrdenie o absolvovaní opevňovacích prác pri zápise na letný semester. ; BAKA, I. K nasadeniu civilného obyvateľstva..., s. 173 – 174.
- 8 BAKA, I. K nasadeniu civilného obyvateľstva..., s. 177.
- 9 Pracovné nasadenie vysokoškolákov. In Gardista. 1945, roč. 7, č. 12, s. 1.
- 10 BAKA, I. K nasadeniu civilného obyvateľstva..., s. 164 – 167.
- 11 PREČAN, V. Slovenské národné povstanie..., s. 455.
- 12 MIKULA, Jozef. Akademici a zákopy. In Slovák. 1944, roč. 26, č. 266, s. 3.