Prvé hodiny telesnej výchovy, tak ako ju poznáme dnes, sa na Slovensku začali objavovať v druhej polovici 19. storočia po zavedení telocviku. Hneď ako sa objavili prvé osnovy, začala sa riešiť aj otázka, ako treba telesnú výchovu vyučovať. V 20. storočí sa do debát o teórii vyučovania telesnej výchovy zapájal aj Karol Stráňai.
Stráňai sa narodil 13. októbra 1905 v Rajci (okres Žilina). Po absolvovaní Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v Prahe pôsobil niekoľko rokov ako stredoškolský profesor telesnej výchovy a prírodopisu v Kežmarku a v Michalovciach. V roku 1935 učil na učiteľskom ústave v Bratislave. Od roku 1936 si k učiteľskému remeslu pridal aj moderovanie rozhlasovej relácie, kde poslucháčov nabádal k telesnému cvičeniu.1
Dňa 1. februára 1939 Stráňai nastúpil do Ústavu pre telesnú a brannú výchovu vysokoškolákov. Ústav vznikol na podklade československého zákona o brannej výchove z roku 1937 a bol určený na telesné a branné cvičenia vysokoškolákov.2 V marci 1939 však Česko-Slovensko zaniklo, o niekoľko týždňov na to bol ústav zrušený. Jeho náplň prevzali Hlinkova garda a Hlinkova mládež.
Otvorenou však ostávala otázka prípravy budúcich pedagógov telesnej výchovy. Stráňai v spomienkach uvádza, že impulzom bol návrat niekoľkých slovenských študentov telesnej výchovy z Prahy, ktorí si potrebovali dokončiť vysokoškolské štúdium. Návrh na Telovýchovný ústav vypracoval Stráňai podľa českého vzoru. Po dohodách s profesorom pedagogiky Jurajom Čečetkom bolo rozh
Máte predplatné? Prihláste sa
Zaregistrujte sa a aktivujte si 10-dňový skúšobný prístup zdarma
Vďaka registrácii môžete využívať aj vybraný obsah:
- čítať platené články na portáli
- vyskúšať funkciu záložky Moja kancelária
- prelistovať si archív časopisov
- pozrieť si termíny v kalendári
- prezerať predpisy
Chcem sa zaregistrovať
Chcete vedieť viac o predplatnom?