S narastajúcou dôležitosťou sociálnej a emocionálnej gramotnosti sa škola stáva kľúčovým miestom pre rozvoj nekognitívnych schopností. Nový vzdelávací program z roku 2023 kladie dôraz na sociálne a emocionálne zručnosti, ktoré sú dôležité pre osobnú a sociálnu prosperitu. Ich efektívna implementácia môže zlepšiť duševné zdravie a znížiť rizikové správanie žiakov. Ministerstvo školstva pripravuje projekt na monitorovanie duševného zdravia v reakcii na medzinárodné trendy. Učitelia majú rozvíjať pozitívnu sociálnu klímu a interakcie na podporu sociál­nych zručností žiakov.

Schopnosť vytvárať funkčné vzťahy, efektívne komunikovať a interagovať v rozmanitých sociálnych situá­ciách je pre človeka kľúčová z pohľadu úspešnej socializácie, sebarealizácie a životnej spokojnosti. Škola je pre žiakov miestom, kde si tieto schopnosti intencionálne a spontánne precvičujú, rozvíjajú a uvedomujú si ich význam v každodennom živote jednotlivca a sociálnej skupiny. Význam školy v rozvoji sociálnych zručností a sociálnych kompetencií zdôrazňuje aj nový Štátny vzdelávací program pre základné vzdelávanie (2023) [ďalej len „ŠVP“], ktorý zaraďuje sociálnu a emocionálnu gramotnosť medzi cieľové výstupy vzdelávania. Hoci komunikačná kompetencia a sociál­ne kompetencie sú podľa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov dlhodobo strategickými cieľmi výchovy a vzdelávania, začlenením pod sociálnu a emocionálnu gramotnosť získavajú väčšiu dôležitosť. Túto skutočnosť možno považovať za významný míľnik v rozvoji nonkognitívnych spôsobilostí v školskom prostredí.

Absolvent základného vzdelávania by mal preukázať schopnosť spolupráce, efektívne komunikovať a riešiť konflikty, bezpečne vyjadrovať a regulovať svoje emócie, plánovať svoju krátkodobú a dlhodobú budúcnosť, analyzovať riziká a príležitosti, prijímať zodpovedné rozhodnutia atď. Nový ŠVP (2023) definuje 17 okruhov gramotností, z toho 8 tzv. doménových (jazyková a komunikačná, matematická, informatická, prírodovedná, spoločenskovedná, technická a profesijná, zdravotná a pohybová, umelecká) a 9 prierezových (vizuálna, digitálna, čitateľská, finančná, občianska, mediálna, interkultúrna, environmentálna, so­ciál­na a emocionálna). Keďže sociálna a emocionálna gramotnosť má prierezový charakter, musí sa rozvíjať v rámci všetkých vyučovacích predmetov a nadväzujúcich edukačných aktivít.

 

Sociálna a emocionálna gramotnosť a duševné zdravie

Na potrebu posilňovania sociálnej a emocionálnej gramotnosti žiakov poukazuje národný projekt „Systémová podpora duševného zdravia a prevencie detí, žiakov a študentov cez systém poradenstva a prevencie“, ktorý realizuje Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie.

Obsahové zameranie projektu zahŕňa okrem iného prácu s emóciami, sebareguláciu, komunikačné zručnosti, sebaúctu a prevenciu rizikového správania. Efektívne uplatňovanie sociálnych zručností v interakciách prispieva k wellbeingu, na čo pred časom poukázala aj Štátna školská inšpekcia (ďalej len „ŠŠI“) v rámci m