Sociálne znevýhodnenie
- Článek
S narastajúcou dôležitosťou sociálnej a emocionálnej gramotnosti sa škola stáva kľúčovým miestom pre rozvoj nekognitívnych schopností. Nový vzdelávací program z roku 2023 kladie dôraz na sociálne a emocionálne zručnosti, ktoré sú dôležité pre osobnú a sociálnu prosperitu. Ich efektívna implementácia môže zlepšiť duševné zdravie a znížiť rizikové správanie žiakov. Ministerstvo školstva pripravuje projekt na monitorovanie duševného zdravia v reakcii na medzinárodné trendy. Učitelia majú rozvíjať pozitívnu sociálnu klímu a interakcie na podporu sociálnych zručností žiakov.
Na obdobie január až august 2024 je výška príspevku na jedného žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia 100 €.
V roku 2023 je výška príspevku na jedného žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia 150 eur.
Sieť zariadení poradenstva a prevencie bude po 1. januári 2023 spolu tvoriť 160 zariadení.
Príspevok na rok 2022 bol jednotlivým zriaďovateľom upravený podľa aktualizovaného počtu žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia na základe zberu dát k 15. 9. 2022.
Suma príspevku na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia pre rok 2022 sa každému zriaďovateľovi určila ako súčin počtu žiakov zo SZP podľa stavu k 15. 9. 2021 a výšky príspevku na jedného žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia na rok 2022.
Príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia môže prideliť Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu zriaďovateľovi základnej školy podľa § 4e zákona č. 597/2003 Z. z. Príspevok sa pridelí podľa počtu žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a výšky príspevku na žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Slovenskí žiaci mali školy zatvorené takmer najdlhšie v EÚ, najväčší dopad to malo na deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré mali len málo možností sa vzdelávať dištančne. Až 128 tisíc detí, čo predstavuje viac ako 18 %, sa online neučilo.
Príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia môže prideliť ministerstvo školstva vedy, výskumu a športu z kapitoly ministerstva školstva a z kapitoly ministerstva vnútra podľa § 4e ods.1 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov zriaďovateľovi základnej školy. Príspevok sa pridelí podľa počtu žiakov zo SZP a výšky príspevku na žiaka zo SZP.
Inštitút vzdelávacej politiky zverejnil analytický komentár, ktorý sa venuje téme rizikovej skupiny v testovaní OECD PISA 2018.
S účinnosťou od 16. novembra 2020 sa obnovuje školské vyučovanie v stredných špeciálnych školách, odborných učilištiach a praktických školách a v základných školách a stredných školách v malých skupinách pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ak podmienky neumožňujú prístup k dištančnému vzdelávaniu, umožňujú to prevádzkové podmienky a rozhodne tak zriaďovateľ; malou skupinou sa rozumie skupina najviac piatich žiakov a jedného pedagogického zamestnanca. Obnovuje sa prevádzka školských internátov a zariadení školského stravovania pre žiakov stredných špeciálnych škôl, odborných učilíšť a praktických škôl.
Som žiakom 4. ročníka a poberám sociálne štipendium na strednej škole a keďže kvôli pandémii sa pre nás školský rok končí 7. mája, mám ešte naň nárok aj za mesiac máj?
Podľa oficiálnych výsledkov štúdií PISA je vzdelanostná úroveň žiakov v Slovenskej republike pod priemerom OECD a je značne determinovaná sociálnoekonomickým zázemím rodiny. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré nielenže dosahujú v medzinárodných testovaniach podpriemerné výsledky, ale tieto výsledky sú značne determinované sociálnym zázemím rodiny žiakov (silná väzba medzi socioekonomickým postavením žiaka a jeho učebnými výsledkami).
Rodina je východiskovou výchovnou inštitúciou a primárnym socializačným prostredím človeka. Sociálna pedagogika zameriava svoju pozornosť najmä na dysfunkčné rodiny, ktoré zlyhávajú pri plnení svojich základných funkcii a ohrozujú socializačný proces svojich detí.
Inštitút vzdelávacej politiky v rokoch 2018-2020 spolupracoval s Útvarom hodnoty za peniaze na vypracovaní Revízie výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym znevýhodnením.
- Článek
Edukácia žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia predstavuje aktuálny problém - preraďovanie žiakov do špeciálnych škôl, nedostatočná školská dochádzka, neuspokojivé vzdelávacie výsledky, ukončenie školskej dochádzky v nižšom ročníku a pod.. Školy zaznamenávajú uvedené problémy v regiónoch, kde je zvýšené zoskupenie najmä rómskeho obyvateľstva, ktoré žije v neprimeraných sociálno-ekonomických podmienkach. Žiaci prichádzajúci z tohto prostredia tvoria najpočetnejšiu skupinu žiakov zo SZP (Belková, 2019).
Patrí učiteľke s pracovnou triedou 2 príplatok podľa § 14d zákona č. 553/2003 Z. z., ak učí v špeciálnej triede ZŠ bez asistenta a s asistentom? Patrí učiteľke s pracovnou triedou 2 príplatok podľa § 14d zákona č. 553/2003 Z. z., ak učí na druhom stupni ZŠ v triede viac ako 30 % žiakov zo SZP týždenne 9 hodín slovenský jazyk bez asistenta a s asistentom?
- Článek
V článku sa zamýšľame nad otázkou, aký nebezpečný a intenzívny je tabuizovaný rómsky rasizmus. Popisujeme faktory, ktoré sa zásadným spôsobom premietajú do pedagogického prostredia, a ktoré má škola šancu v rámci výchovných procesov aspoň čiastočne ovplyvniť. Priblížime, ako rodinné prostredie ovplyvňuje správanie rómskeho dieťaťa pri začlenení do sociálnej skupiny ostatných detí v škole, postoje rómskych rodičov k vzdelávaniu, špecifikujeme problém rómskeho dieťaťa v predškolskom i v mladšom školskom veku. Venujeme sa aj kompenzačným a predškolským programom.
- Článek
Rýchle zmeny v našej spoločnosti sa odrážajú aj vo zvyšovaní počtu žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Súčasne prinášajú významné posuny aj v názoroch na starostlivosť o týchto žiakov. Rastie počet žiakov, ktorí majú edukačné problémy a sú integrovaní v bežných školách. V príspevku prinášame základný aktuálny prehľad k problematike školskej integrácie.
Novela zákona, ktorým sa mení zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov bol v NR SR schválený v III. čítaní.