V článku sa zamýšľame nad otázkou, aký nebezpečný a intenzívny je tabuizovaný rómsky rasizmus. Popisujeme faktory, ktoré sa zásadným spôsobom premietajú do pedagogického prostredia, a ktoré má škola šancu v rámci výchovných procesov aspoň čiastočne ovplyvniť. Priblížime, ako rodinné prostredie ovplyvňuje správanie rómskeho dieťaťa pri začlenení do sociálnej skupiny ostatných detí v škole, postoje rómskych rodičov k vzdelávaniu, špecifikujeme problém rómskeho dieťaťa v predškolskom i v mladšom školskom veku. Venujeme sa aj kompenzačným a predškolským programom.
Špecifiká rómskeho etnika
Najzávažnejším a najdiskutovanejším problémom spájaným s časťou rómskeho etnika je jeho zaostávanie, pričom významnú úlohu pri výchove a vzdelávaní zohráva škola. V majoritnej spoločnosti sa objavuje zjednodušený a zavádzajúci názor, že nízka úroveň vzdelania Rómov je daná geneticky.
Východisková pozícia rómskych detí pre výchovu a vzdelávanie v školách je však veľmi ťažká. Problémy súvisia s ich nedostatočnou vyspelosťou, nezáujmom, chudobou, zhoršeným zdravotným stavom, nevedomosťou až odmietaním školy zo strany rodičov. V rómskej rodine ide o spoločenstvo ľudí navzájom nerovnoprávnych. Rodina sa riadi presnými pravidlami, ktoré určuje nadradenosť alebo podriadenosť postavenia, pohlavie, vek a príbuzenská afinita daného člena rodiny. Samostatné rozhodovanie je v rómskej rodine potlačené. Riešenie problémov sa odohráva v rámci spoločnej, často i búrlivej diskusie, z ktorej vyjde jedno rozhodnutie. Obvykle ide o myšlienku najstaršieho muža.
Osobitným problémom je, že rómske deti prichádzajú do školy predpojaté. Selezián a pedagóg Peter