Štátna školská inšpekcia zameriava svoju činnosť na objektívne zisťovanie informácií o stave a úrovni kvality výchovy a vzdelávania, podmienok a riadenia v školách a školských zariadeniach. Úlohu zabezpečuje predovšetkým prostredníctvom inšpekcií, ktorých dlhodobou súčasťou bolo aj zisťovanie stavu a úrovne výchovy a vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ich cieľom bolo v sledovaných školách monitorovať dodržiavanie rovnoprávnosti prístupu k výchove a k vzdelávaniu žiakov zo SZP, vytváranie individuálnych podmienok vo výchovno-vzdelávacom procese a odhaľovať skryté formy diskriminácie a segregácie žiakov.
Stav a úroveň výchovy a vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (ďalej „SZP“) boli sledované v priebehu komplexných inšpekcií v 159 ZŠ, čo predstavuje 7,2 % z celkového počtu ZŠ v SR. Na získanie aktuálnych údajov o žiakoch zo SZP sa zadával riaditeľom škôl dotazník. Informácie o dochádzke, výchovno-vzdelávacích výsledkoch a správaní sa žiakov školskí inšpektori overovali a dopĺňali rozhovormi s vedením školy a pedagogickými zamestnancami. Z celkového počtu kontrolovaných škôl v 48 evidovali 665 žiakov zo SZP, z nich nultý ročník navštevovalo 169, 1. stupeň ZŠ 229 a 2. stupeň ZŠ 267 žiakov. Počet žiakov zo SZP v školách bol v jednotlivých krajoch SR ovplyvnený situovaním školy vo vidieckom či v mestskom prostredí, mierou zamestnanosti rodičov, sociálnou štruktúrou a národnostným zložením. Najviac žiakov evidovali kontrolované školy v Košickom a Prešovskom kraji, najmenej v Trnavskom a Žilinskom kraji.
Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia pochádzali prevažne z viacpočetných rodín s vysokou nezamestnanosťou, prípadne žili v neúplných rodinách, ktorým bola poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi a sociálne dávky tvorili prevažný príjem rodiny. Žili v prostredí, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecovalo rozvoj mentálnych, vôľových, emocionálnych vlastností žiaka, nepodporovalo jeho socializáciu a neposkytovalo mu dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti. V osadách a chatrčiach (napr. záhradná chatka bez vody, nevhodné podnájmy, malé priestory obývané vysokým počtom obyvateľov) väčšinou na periférii obcí, v neštandardných bytových a hygienických podmienkach (chýbajúce sociálne zariadenia, bez pripojenia na vodu, elektrinu, častý výskyt pedikulózy) žili prevažne rodiny, ktoré patrili k sociálne neprispôsobivým. Žiaci nemali vytvorené podmienky na domácu prípravu na vyučovanie, o priestory sa museli deliť s ďalšími členmi rodiny.
Väčšina žiakov zo SZP v Banskobystrickom kraji pochádzala zo sociálne neprispôsobivých rodín, pričom riaditelia škôl uvádzali v dotazníku nedôstojný spôsob života rodičov žiakov (napr. matka žila v jednej domácnosti s dvomi mužmi, alkoholizmus, vyberanie odpadkov z kontajnerov, navádzanie detí na žobranie), ale aj rodinné násilie, užívanie omamných látok, incidenty v rodine riešené políciou, trestné stíhanie rodičov, rodičia vo výkone trestu, stíhanie za nedbalú školskú dochádzku detí v starostlivosti. Vyskytli sa aj úteky žiaka z domu, jeho pobyt na neznámom mieste.
Z kontrolovaných subjektov v Prešovskom kraji bol najmenej priaznivý stav v obci Petrová, kde všetci žiaci zo SZP pochádzali zo sociálne neprispôsobivých rodín, bývali v osade v chatrčiach bez vody a elektriny, kanalizácie a často bez možnosti mať vlastný priestor na spanie. Z miest bola najmenej priaznivá s