Príspevok prináša informácie o integrácií rómskych žiakov z pohľadu učiteľa v Košickom kraji. Hľadá odpovede na otázky, či má absolvovanie predškolskej prípravy rómskym dieťaťom významný vplyv na zlepšenie jeho adaptácie na školské prostredie. Skúma, aké edukačné stratégie volia učitelia v prvom ročníku základných škôl u rómskych detí a zisťuje, aké motivačné prvky využívajú učitelia pri ich adaptácií.
Úvod
Postoj rómskych rodičov ku školám je odmietavý. Potvrdzuje to aj výskum pedagóga a romológa Rastislava Rosinského z roku 2008 v šiestich základných školách s rómskymi žiakmi na západnom a východnom Slovensku. Rozhovory s rodičmi rómskych detí ukázali, že rómski rodičia školy odmietajú a považujú ich za nutné zlo. Pre nich existujú dva svety – prvý predstavuje ich vlastná komunita, kde riešia vlastné problémy, druhý je škola s jej učiteľmi. Keby deti nemuseli posielať do školy, nerobili by to (Hajko, 2015). Vstup do prvého ročníka je teda zásadnou zmenou v ich živote. Tá súvisí s ťažkosťami, napr. so zvýšenými nárokmi v súvislosti so zmenou organizácie režimu dňa, novým sociálnym prostredím, potrebou začlenenia sa do kolektívu triedy, potlačením spontánnych prejavov a požiadavkami na disciplínu, zvýšeným tlakom na školský výkon a náročnejšími úlohami (voľne podľa: Portik, 2005).
Problematika rómskeho rasizmu
Osobitným problémom je, že rómske deti prichádzajú do školy predpojaté. Prejavujú sa dôsledky rómskeho rasizmu, o ktorom sa vo vedeckých kruhoch málo hovorí. Pritom koncept kastovníctva, „degešstva“ a odmietania sveta gadžov je medzi Rómami stále živý. Rodičia a ich deti vedome, či podvedome majú pocit, že vstup do školy sa rovná uvrhnutiu do nepriateľského sveta, kde dieťa nečaká nič dobré (Hajko, 2015). Nemôžeme sa čudovať, že tento t