Inkluzívne vzdelávanie

Dlhodobým cieľom Ministerstva školstva, vedy, výskumu, vývoja a mládeže SR je vytvoriť bezpečné školské prostredie podporujúce inkluzívne vzdelávanie, no prax ukazuje pretrvávajúce problémy.

V priebehu prvého novembrového týždňa, od 4. do 10. novembra 2024, sa pozornosť školských psychológov a vedenia škôl sústredí na podporné opatrenia v školskom systéme.

Sieť zariadení poradenstva a prevencie bude po 1. januári 2023 spolu tvoriť 160 zariadení.

Ministerstvo školstva v súčinnosti so Štátnym pedagogickým ústavom (od 1. 7. 2022 Národný inštitút vzdelávania a mládeže – NIVAM) zverejnilo 20. júla 2022 nový dodatok č. 11 k Štátnemu vzdelávaciemu programu.

21. marca 2022 si pripomíname Svetový deň Downovho syndrómu. Medzinárodná spoločnosť Downovho syndrómu (DSI) vyzýva svojich sympatizantov na celom svete, aby vlastnými aktivitami prispeli k zvyšovaniu povedomia o tom, čo Downov syndróm je, čo znamená mať Downov syndróm, a akú dôležitú úlohu majú ľudia s Downovým syndrómom v našich životoch a komunitách.

Článok prezentuje prehľad ustanovení o inkluzívnom vzdelávaní vo vybraných oblastiach aktuálne platných štátnych dokumentov. Ide o školský zákon, zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a koncepčné dokumenty Učiace sa Slovensko (2017) a Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania s názvom Kvalitné a dostupné vzdelávanie pre Slovensko (2018) a tiež o Sprievodcu školským rokom 2021/2022. V prvej časti sme sa sústredili na podstatu inkluzívneho vzdelávania, individualizovaný a diferencovaný prístup. V tejto časti ponúkneme tému zlepšovania procesov hodnotenia a zabezpečenia personálnych podmienok.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu zverejnilo Nultý akčný plán inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní na rok 2021. 

V predchádzajúcich číslach časopisu sme čitateľom priblížili skúsenosť základných škôl s prítomnosťou pedagogických a odborných zamestnancov, ktorí pôsobili v školách v rokoch 2014 a 2015 vďaka prostriedkom národného projektu PRINED. Pozreli sme sa na to, ako sa predstaviteľom manažmentu škôl darilo vytvárať priaznivú pracovnú klímu a podmienky pre spoluprácu s učiteľmi, ako aj na problémy v oblasti personálneho riadenia tímu, najmä jeho koordinácie. V tomto príspevku venujeme pozornosť otázke tvorby pracovných podmienok, ktoré môžu zvyšovať, aj znižovať kvalitu práce podporných tímov. Na problémy sa pozrieme očami priamych aktérov – členov podporných tímov.

Téma inkluzívneho vzdelávania sa v súčasnosti dostáva z úzkeho kruhu odborných diskusií do širšej verejnosti. Črtá sa trend podpory tejto myšlienky a zdá sa, že v školách budú podporné tímy, ktoré učiteľom dnes tak chýbajú. Príchod nových ľudí a profesií na zabehnuté pracoviská však môže spôsobiť určité napätie. Dôkazom sú aj výsledky výskumu, ktorého čiastkové výsledky prezentujeme v článku. Na základe konkrétnej skúsenosti identifikujeme zbrzďujúce činitele adaptácie podporných tímov na školách, pričom pozornosť venujeme postojom a správaniu učiteľov. V závere prinášame autentické rady účastníkov výskumu, ktoré môžu prispieť k naštartovaniu efektívnej spolupráce medzi pedagogickými a odbornými zamestnancami.

Ak chceme skutočne pochopiť inkluzívne vzdelávanie potrebujeme prijať zraniteľnosť človeka a jeho limity a zároveň  sa na neho pozerať pohľadom možného rozvoja až k dosiahnutiu  sebaaktualizácie.

Žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej len „ŠVVP”) sú jednou z minorít v populácii. Podľa aktuálnych analýz neziskovej organizácie MESA10 (centrum pre ekonomické a sociálne analýzy) je podiel žiakov so ŠVVP na Slovensku štvrtý najvyšší v Európe, na základných školách tvoria takmer až pätinu populácie všetkých žiakov.  

Centrum inkluzívneho vzdelávania (Inklucentrum) upozorňuje, že inkluzívne vzdelávanie sa nesprávne zužuje na problematiku podpory detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. 

Pojem inklúzia zároveň plánuje ministerstvo školstva zapracovať a vymedziť aj v školskom zákone. 

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zverejnilo Nultý akčný plán, ktorý bude východiskom pre urýchlené naštartovanie zmien k zvýšeniu inkluzívnosti vo vzdelávaní.

"V průběhu měsíců jsme zaznamenávali nárůst psychických obtíží u různých skupin, a to i následně po uvolnění přísných opatření. Na jedné straně jsme měli možnost vidět, jak se někteří s krizovou situací vyrovnávají velmi dobře, na straně druhé jsme měli možnost vidět i selhání profesionálů, kteří jsou do velké míry na zvládání krizových situací cvičeni. Přes to, čím kdo aktuálně prošel a jak to zvládal, je velmi důležité si uvědomit, že důsledky krizové situace se mohou projevit i po několika měsících, tedy i v době, když se již život vrátí do „starých“ kolejí." MšP 10/2020

Inkluze do běžné třídy nabízí dětem možnost získat širší pohled na svět a pochopit i přijmout rozdíly;podílet se na vzdělávání druhých a rovněž získávat něco díky darům a nadání ostatních; přispívat k naplnění fyzických, sociálních a citových potřeb ostatních;úplně změnit diskriminující chování a cítění vůči těm, kteří neměli v životě tolik štěstí nebo jsou jakýmkoli způsobem omezeni a znevýhodněni (Lang, Berberichová,1998).

V príspevku sa venujeme aktuálnej téme inklúzie rómskych detí z marginalizovaných komunít a prepojenému vzťahu socioekonomického prostredia, z ktorého dieťa pochádza a výsledkov, ktoré v škole dosahuje. Opíšeme príčiny zlyhávania žiakov z marginalizovaných komunít vo vzdelávaní. Venujeme sa najmä kľúčovým didaktickým zásadám práce v inkluzívnom prostredí s touto cieľovou skupinou. Uvádzame konkrétne príklady z praxe a zdroje, z ktorých možno čerpať informácie s cieľom zvýšiť inkluzívnosť prostredia v prospech rómskych detí z marginalizovaných komunít.

V prvním díle našeho miniseriálu věnovaného inkluzi jsme se věnovali obecné problematice inkluze na základní škole. V dnešním díle se podívejme na realitu inkluze v edukační praxi na druhém stupni základní školy a na škole střední. Pozornost zaměříme na nejčastější problémové oblasti, s nimiž se děti se specifickými potřebami při přechodu na vyšší stupeň vzdělávání setkávají a na typické chyby edukační praxe

Pro práci s žáky se specifickými vzdělávacími potřebami v je nutné, aby učitel byl výrazně prosociálně orientovaný, s vysokou mírou odolnosti ke stresu, měl chuť řešit problém, osvojovat si nové poznatky, měl velmi vysoké komunikační dovednosti a uměl volit různé komunikační strategie.

Inštitút vzdelávacej politiky v rokoch 2018-2020 spolupracoval s Útvarom hodnoty za peniaze na vypracovaní Revízie výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym znevýhodnením.