V príspevku sa venujeme aktuálnej téme inklúzie rómskych detí z marginalizovaných komunít a prepojenému vzťahu socioekonomického prostredia, z ktorého dieťa pochádza a výsledkov, ktoré v škole dosahuje. Opíšeme príčiny zlyhávania žiakov z marginalizovaných komunít vo vzdelávaní. Venujeme sa najmä kľúčovým didaktickým zásadám práce v inkluzívnom prostredí s touto cieľovou skupinou. Uvádzame konkrétne príklady z praxe a zdroje, z ktorých možno čerpať informácie s cieľom zvýšiť inkluzívnosť prostredia v prospech rómskych detí z marginalizovaných komunít.
V posledných rokoch je problematika inklúzie rómskych detí z marginalizovaných komunít často otváranou témou. Či sa nám darí na Slovensku vytvárať inkluzívne prostredie v prospech detí s rôznorodými potrebami, hovoria za nás štatistiky. Už v roku 2012 sa v testoch PISA (2013) ukázal vzájomne prepojený vzťah medzi socioekonomickým prostredím, z ktorého dieťa pochádza a výsledkami, ktoré v škole dosahuje. Znamená to, že v našich školách majú deti z marginalizovaných komunít menšiu šancu dobehnúť rozdiely, ktoré pred príchodom do vzdelávacieho systému majú.
Príčiny zlyhávania žiakov z marginalizovaných komunít vo vzdelávaní
Marginalizované rómske komunity žijú v nepriaznivých životných podmienkach. Obyvatelia zväčša majú zlé bývanie, v komunite je nedostatočná infraštruktúra, nízka miera zamestnanosti a zamestnateľnosti, nízka úroveň dosiahnutého vzdelania (Ministerstvo vnútra, Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity). Je to dôsledok dlhodobej segregácie a separácie ľudí a chudoby tejto skupiny obyvateľstva.
Výbornú argumentáciu dôsledkov života v chudobe prináša v knihe A okraje máš kde? (2019) Juraj Čokyna. Vysvetľuje, že chudoba do života človeka prináša stres, ktorý sa v rámci rodiny prenáša aj na deti. V ranom detstve dlhodobý stres pôsobí na dôležité nervové spojenia, ničí ich a dokáže zabrániť aj vzniku ďalších významných nervových spojení. Hladina adrenalínu a kortizolu sa pod stresom zvyšuje a drží človeka v strehu pred možným príchodom ne