Príspevok je zameraný na špecifickú skupinu detí zo sociálne znevýhodneného prostredia žijúcu prevažne v prostredí medzigeneračnej chudoby. V texte poukazujeme na možnosti štátu, zriaďovateľov a škôl, ktoré sú zavedené v systéme, ale sa v plnej miere nevyužívajú, alebo také, ktoré by tento štát nemuseli stáť veľké finančné zdroje a komplikované politické vyjednávania, len určité preskupenie existujúcich finančných prostriedkov.
Vízie a ideály
Pojem inkluzívne vzdelávanie sa v slovenskom diskurze odbornej verejnosti stalo za posledných zhruba šesť rokov najvyšším ideálom systému vzdelávania detí. Formálne sa k nemu prihlásil aj štát cez rôzne dokumenty schválené na národnej úrovni. Pre jeho zástancovje to najvyššia forma integrácie, pri ktorej školy dokážu spoločne vzdelávať a napĺňať individuálne potreby detí so všetkými druhmi špeciálnych výchovno- vzdelávacích potrieb (ďalej iba „ŠVVP“) a okrem toho deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia (ďalej iba „SZP“), čo je podskupina detí so ŠVVP, by malo dokázať znižovať vysokú mieru korelácie medzi socio-ekonomickým statusom rodiny a najvyšším dosiahnutým vzdelaním dieťaťa.
Analýzy OECD, napr. najnovšia ročenka Education at a Glance 2016, nám už dlhšiu dobu poskytujú nelichotivý obraz, kde Slovenská republika vystupuje ako krajina s najvyššou alebo druhou najvyššou mierou korelácie medzi socio-ekonomickým statusom rodín a výškou dosiahnutého vzdelania detí spomedzi všetkých najrozvinutejších krajín sveta. Zjednodušene to znamená, že výšku vzdelania ako aj šance na vyšší sociálno-ekonomický status dedíme po rodičoch.
Je tento suchý výskumný fakt našim dlhodobým prekliatím, s ktorým sa nedá nič robiť? Ak sa to dá zmeniť, ktoré politiky na štátnej úrovni a opatrenia na úrovni samospráv a škôl by mohli v strednodobom a dlhodobom horizonte viesť k znižovaniu vysokej miery tejto „dedičnosti“?
Východiskový stav
Už v testovaní PISA z roku 2012 bol na Slovensku vplyv sociálno-ekonomického zázemia detí pre ich úspech v škole najväčší zo všetkých 70 testovaných krajín, viac ako napríklad v Rumunsku či v Mexiku. Podľa poslednej vzdelávacej ročenky OECD Education at a Glance 2016, ak na Slovensku rodičia neskončia strednú školu s maturitou, až 42 % ich detí dosiahne rovnaké vzdelanie. Z tých, ktoré pokračovali v štúdiu ďalej, získali vysokoškolský titul iba 3 %. Priemerne v krajinách OECD kopíruje najnižšie vzdelanie svojich rodičov len 27 % detí.
V prípade Slovenska platí, že dieťa málo vzdelaných rodičov má až osemkrát nižšiu šancu získať univerzitný titul ako to, ktoré sa narodí do ro