Univerzálny dizajn v posledných rokoch v zahraničí získava na popularite ako pedagogická prax a inkluzívna stratégia výučby v dôsledku demografických zmien v školských systémoch. Životné skúsenosti žiakov v školách sú rozmanité a pre mnohých z nich nie je vyučovací jazyk ich materinským. Okrem toho čoraz viac žiakov s viditeľným aj skrytým postihnutím navštevuje bežné školy. Žiaci prichádzajú do učební s rôznymi preferenciami v oblasti učenia a s rozmanitými silnými stránkami. Preto treba vytvoriť spravodlivé a prístupné vzdelávacie prostredie pre rozmanitú žiacku populáciu.

Inkluzívne vzdelávanie je etablovanou stratégiou v slovenskom školstve a reflektujú ju aj školská legislatíva a základné pedagogické dokumenty^[1]. UNESCO (2009) definuje inkluzívnu edukáciu ako flexibilný proces s cieľom vytvoriť prostredie, v ktorom možno uspokojiť rôznorodé vzdelávacie potreby každého jedinca bez výnimky. Slovensko pri implementácii inklúzie vo výchove a vzdelávaní vychádza z myšlienky, že inklúzia sa týka všetkých aktérov výchovy a vzdelávania. Inkluzívne vzdelávanie je spoločná výchova a vzdelávanie detí, žiakov, poslucháčov alebo účastníkov výchovy a vzdelávania uskutočňovaná na základe rovnosti a rešpektovania ich výchovno-vzdelávacích potrieb a individuálnych osobitostí a podporujúca ich aktívne zapojenie do výchovno-vzdelávacích činností školy alebo školského zariadenia (zákon č. 245/2008 Z. z.). Inkluzívne výchovno-vzdelávacie prostredie poskytuje vhodné podmienky, ktoré umožnia edukantom z rôznych prostredí uspieť. Inkluzívne edukačné prostredie sa zameriava na zlepšenie prístupu k vzdelávaniu pre znevýhodnené a nedostatočne zastúpené skupiny.

Prístupnosť (z angl. accessibility) je zakotvená v Dohovore OSN^[2] v čl. 9 (United Nations, 2006) a zahŕňa riešenia a opatrenia, ktoré zabezpečia všetkým ľuďom vrátane osôb so zdravotným postihnutím rovnocenný prístup k fyzickému prostrediu, k doprave, k informáciám a komunikácii vrátane informačných a komunikačných technológií a systémov, ako aj k ďalším prostriedkom a službám dostupným alebo poskytovaným verejnosti, v mestských aj vo vidieckych oblastiach (MŠVVaM, 2022). V kontexte prístupnosti vzdelávania musia byť vzdelávacie inštitúcie a programy prístupné všetkým bez diskriminácie a bez bariér. Týka sa to celého vzdelávacieho systému vrátane budov, informačných a komunikačných nástrojov, učebných osnov, vzdelávacích materiálov, metód i hodnotenia výsledkov vzdelávania, ako aj podporných služieb (MŠVVaM, 2021).

V rámci prístupnosti možno rozlišovať individuálne prispôsobenie (prispôsobenie na mieru) a univerzálny dizajn edukačného prostredia. Sú to dva prístupy k tvorbe produktov, prostredia a služieb, ktoré sa zameriavajú na inklúziu a prístupnosť, hoci z opačných koncov spektra.

1. Vhodné individuálne prispôsobenie