Historia - strana 4

Prví učitelia našich historických osobností Ladislav Novomeský (1904, Budapešť – 1976, Bratislava) – politik, povereník školstva a osvety, básnik, ľavicový intelektuál. Narodil sa v Budapešti, kde absolvoval aj ľudovú školu. Po návrate do Československej republiky sa začal pripravovať na pedagogickú dráhu na Masarykovom I. štátnom československom učiteľskom ústave v Modre, ale ako učiteľ pôsobil len krátky čas.

Hovorí sa, že jednou z prvých kníh, ktorá sa dostala do rúk Johannovi Wolfgangovi von Goetheovi (1742 – 1853), nemeckému dramatikovi, básnikovi, vedecovi bola kniha Jana Amosa Komenského Orbis pictus (Svet v obrazoch). 

Pavol Országh Hviezdoslav (1849 Vyšný Kubín – 1921 Dolný Kubín) – básnik, dramatik, prekladateľ, právnik. Gymnázium absolvoval v Miškovci a v Kežmarku, právnické štúdiá na Právnickej akadémii v Prešove.

Ľudovít Štúr (1815 Uhrovec – 1856 Modra) – slovenský politik, filozof, literát, najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života druhej polovice 19. storočia.

Milan Rastislav Štefánik (1880 Košariská – 1919 Ivanka pri Dunaji) bol slovenský astronóm, fotograf, vojenský letec, generál francúzskej armády, diplomat a politik v službách česko-slovenského zahraničného odboja, počas prvej svetovej vojny.

Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880, v kopaničiarskej obci Košariská. Syn evanjelického farára, dušou národovca, pomerne rýchlo našiel záľubu v kihách. Možno aj preto s učením sa v škole nemal problém, či už išlo o štúdium na ľudovej škole v rodnej dedine alebo neskoršie o lyceálne štúdium v Bratislave, Šoproni, Sarvaši.

Matej Bel(1684 Očová – 1749 Bratislava) – polyhistor, pedagóg. Po skončení štúdií v Halle (Nemecko) sa vrátil do Uhorska a pôsobil ako učiteľ a rektor viacerých škôl na našom území. Do vzdelávania presadil veľa pokrokových pedagogických noviniek. Napísal aj niekoľko učebníc a vedeckých diel, ktoré ho zaradili medzi popredných učencov Európy. Bol označovaný ako veľká ozdoba Uhorska. Jeho prvým známym učiteľom bol Michal Mišovic.

Tento rok oslavujeme 100 rokov od vzniku Československa. Hoci štát vznikol 28. októbra 1918 v Prahe, pozrime sa skôr na udalosť, ktorá k vzniku Československa prispela na Slovensku. 

Školský rok trval v minulosti od jesene (od Všechsvätých) do skorej jari (Zvestovanie Panny Márie). Počas školského roku však bolo viacero cirkevných sviatkov a voľno, aby žiaci mohli pomôcť pri poľných a domácich prácach. Až v 19. storočí sa ustálil školský rok na 11 mesiacov s prázdninami v júli a auguste.

Banská Štiavnica sa hrdo hlási k dlhej a významnej školskej histórii mesta. Popri ľudových školách, gymnáziu (neskôr lýceu), na ktorom študovali poprední národovci (A. Radlinský, J. Palárik a ďalší), evanjelickom učiteľskom ústave je to predovšetkým história prvej banskej vysokej školy v Európe (založenej v roku 1763 Máriou Teréziou) známou ako Banská a lesnícka akadémia.

Budúci rok uplynie 190 rokov od toho, čo v Banskej Bystrici vznikla zásluhou šľachtičnej Terézie Brunšviková (1775 – 1861) prvá detská opatrovňa na Slovensku. 

Vyberáme z časopisu Manažment školy v praxi Začiatok a dĺžka školského roku sa do 18. storočia riadili miestnymi zvyklosťami. Najčastejšie to bolo od jesene do začiatku jari. V kalendári to znamenalo vyučovanie od Všechsvätých do Zvestovania Panny Márie, niekedy sa hovorilo „do prvých húsat“. V 1. polovici 19. storočia trvala škola zvyčajne 11 mesiacov, voľno bolo 14 dní počas žatvy a 14 dní počas jesenných prác. Po 1868 trvali prázdniny 2 mesiace (júl, august). Do konca 18. storočia sa nemohlo hovoriť o prázdninách v dnešnom slova zmysle, nakoľko dochádzka nebola povinná a postihovala len malú časť mladej populácie a početné cirkevné sviatky, nedbalosť dochádzky, rôzne úľavy a pod.

Aj v Palárikove (pôvodne Slovenský Meder), malej obci v okrese Nové Zámky, už v prvej polovici 18. storočia bola zachytená existencia školy, presnejšie meno jej učiteľa Jána Makó.

Na Slovensku a v Čechách sa dátum 17. november spája sa s násilným potlačením demonštrácie na Národní Tříde. Už menej ľudí vie, že 17. november je významným dátumom pre všetkých študentov na svete. Je oslavovaný ako Medzinárodný deň študentstva.

Bratislavské gymnázium na dnešnej Grösslingovej ulici 18 (predtým na Červenej armády) patrí k najznámejším stredným školám v Bratislave.  Má za sebou dlhú a bohatú historickú tradíciu, ktorou nadviazalo na vyššiu školu zo 17. storočia, na ktorej vyučoval o. i. aj Matej Bel, zvaný Ozdoba Uhorska a ďalší významní učitelia formujúci tvár novodobého školstva na Slovensku

Veľká variabilita školských budov panovala na dedinách a v malých mestečkách, kde od 18. storočia (ale aj predtým) sa školské priestory osamostatňovali od cirkevných. Typickým príkladom bola cirkevná rímskokatolícka ľudová škola v Jakubove (dnes okres Malacky), kde v rokoch 1724/25 stála už školská budova vystavaná zo surovej tehly so slamenou strechou (typ sedliackeho domu). Učebná sieň mala plochu 42 m². Ku škole patril byt pre učiteľa.

K popredným školám vrcholného stredoveku na Slovensku patrila celkom iste mestská škola v Bardejove, označovaná ako humanistické gymnázium. Jej počiatky siahajú pred rok 1434, keď sa po prvýkrát v listinách spomína bardejovský učiteľ ako príjemca tisícich denárov. 

Málokto si uvedomuje, že Slovensko má stáročnú tradíciu vysokého školstva, ktorá spadá do konca 15. storočia. V tom čase uhorský kráľ Matej Korvín v úsilí posilniť svoje postavenie a vytvoriť účinnú hrádzu vieroučnej herézii prichádzajúcej z českých krajín sa rozhodol založiť novú stredovekú univerzitu označovanú ako studium generale. Za jej sídlo vyhliadol Bratislavu. Dnes ju namiesto Academia Istropolitana správnejšie označujeme ako Univerzitu Istropolitanu