Historia - strana 2

Pre každého žiaka, ale aj učiteľa sú prázdniny (dovolenky) vari najočakávanejším obdobím roka. Aj prázdniny majú svoju históriu.

Na ovplyvňovanie názorov najmladšej generácie obyvateľov Československa komunistický režim používal rôzne nástroje. Z organizačného hľadiska najvýznamnejšou bola Pionierska organizácia Socialistického zväzu mládeže (ďalej len „PO SZM“). 

Podpis kapitulačných listín v Berlíne dňa 8. mája 1945 priniesol koniec najhroznejšieho konfliktu v ľudskej histórii, 2. svetovej vojny. 

Ondrej Pavlík sa narodil v Zvolenskej Slatine 1. apríla 1916. V rodnej obci absolvoval ľudovú a časť meštianskej školy. Tú dokončil v Lučenci, kde v rokoch 1932 až 1936 maturoval na učiteľskom ústave. Po štúdiách pôsobil ako učiteľ na rôznych druhoch škôl, zároveň sa v roku 1938 zapísal na Univerzitu Komenského v kombinácii filozofia – prírodopis. Počas jeho štúdia v dôsledku politických zmien rokov 1938 a 1939 univerzita zmenila názov na Slovenskú univerzitu. K pôvodnému názvu sa škola vrátila až v roku 1954.

27. január bol Organizáciou spojených národov v roku 2005 vyhlásený za Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. V tento deň si pripomíname utrpenie obetí holokaustu počas druhej svetovej vojny. Dňa 27. januára 1945 bol oslobodený nacistický koncentračný a vyhladzovací tábor Auschwitz- Birkenau (27. 1. 1945), kde násilnou smrťou zahynulo viac ako 1,1 milióna ľudí vrátane žien, detí a starcov.

Koniec roku 1978 sa v Československu niesol v znamení príjemných teplôt, ktoré niekde dosahovali aj dvojciferné hodnoty. V posledný deň roku 1978 sa však rýchlo začalo ochladzovať. 

Ústav pamätí národa pozýva na Dni otvorených dverí Archívu Ústavu pamäti národa, ktoré sa v dňoch 10. a 11. novembra 2022 konajú ako jedno z podujatí Festivalu slobody. Link: https://www.facebook.com/festivalslobody/

Dňa 28. októbra si každoročne pripomíname vznik Československa. Tento rok uplynie od pamätného výročia už 104 rokov. Vznik nového štátneho útvaru na mape strednej Európy bol dlhodobo pripravovanou akciou československého odboja doma aj v zahraničí. Do svojho finálneho dejstva dospel koncom októbra 1918, v čase stále prebiehajúcej 1. svetovej vojny. 

Ústav pamäti národa pozýva na Deň otvorených dverí v Archíve Ústavu pamäti národa v dňoch 29. – 30. septembra 2022 v priestoroch Archívu ÚPN Miletičova 7, Bratislava (Saleziáni Don Bosco) v čase od 9.00 do 15.00 hod.

Dňa 23. augusta 1939 v predvečer vypuknutia druhej svetovej vojny podpísal v Moskve nemecký minister zahraničných vecí Joachim von Ribbentrop a ľudový komisár zahraničných vecí Vjačeslav Molotov pakt o neútočení. Dohoda vošla do dejín pod názvom pakt Molotov - Ribbentrop. Svet bol zaskočený podpisom dohody medzi dvomi zdanlivo nezmieriteľnými protikladmi - Sovietskym zväzom a nacistickým Nemeckom, medzi nemeckým vodcom Adolfom Hitlerom a sovietskym vedúcim predstaviteľom Josifom Vissarionovičom Stalinom.

Najväčší vojnový konflikt v dejinách ľudstva sa skončil 9. mája 1945. Svet, ale aj Slovensko riešili otázky povojnovej obnovy a čo najskoršieho návratu do bežných koľají. V obnovenom Československu predstavovali jednu z hlavných politických síl Komunistická strana Československa a Komunistická strana Slovenska (ďalej len „KSS“). Predstavy o novom a lepšom povojnovom svete sa mali premietnuť i do podoby školstva. Názory komunistov na školstvo možno reflektovať z archívnych stránok denníka Pravda, ktoré bolo oficiálnym tlačovým orgánom KSS. Záujem o školstvo posilňovala i skutočnosť, že práve nominant KSS Laco Novomeský pôsobil vo funkcii povereníka školstva a osvety. (Pozn.: Je dôležité upozorniť, že články v Pravde z roku 1945 treba vnímať  ako dobové vnímanie reality často so snahou ovplyvniť názory čitateľov.)

Peter Vajcik sa narodil 17. apríla 1902 v Španej Doline. V rodnej obci navštevoval miestnu školu. Po absolvovaní piatej triedy začal študovať na rímskokatolíckom banskobystrickom gymnáziu. Pred zánikom Rakúsko-Uhorska výučba na gymnáziu prebiehala v uhorskom štátnom duchu, po vzniku Československa, najmä s príchodom českých profesorov, sa začala výučba v československom štátnom duchu. Maturoval už v novom štáte 23. júna 1921.

Udalosti konca tridsiatych rokov výrazným spôsobom zasiahli územie strednej Európy. V októbri 1938 prišlo Československo o územie s početnou nemeckou menšinou (tzv. Sudety), o mesiac neskôr, po Viedenskej arbitráži, prišlo aj o časti južného Slovenska. Nedotknutá neostala ani poľsko-československá hranica.

Spoločensko-politický vývoj nastolený po druhej svetovej vojne dával tušiť, že obnovené Československo nebude tým istým štátom ako pred rokom 1938. Najvýznamnejšími domácimi reprezentantami veľmoci na východe Európy boli komunisti združení v Komunistickej strane Československa (KSČ), resp. v Komunistickej strane Slovenska (KSS). 

V príspevku prezentujeme Máriu Teréziu a jej tereziánske reformy zamerané na oblasť školstva. Opíšeme ciele školskej reformy, ako aj hlavnú pozornosť panovníčky, ktorá bola zameraná na zmenu stavu národného školstva. Rozoberáme tiež princípy, zásady školskej reformy spísané v Ratio educationis, informujeme o delení škôl na ľudové a latinské a venujeme sa aj rozvoju pedagogickej teórie pod vplyvom Ratia educatio. V príspevku spomenieme mená Ignáca Felbigera, Gerarda van Swietena, Jozefa Ürméniho, Adama Františka Kollára, Samuela Tešedíka, Daniela Lehockého a Jána Seberíniho. Upozorníme aj na nepresné uvádzanie informácie, že Mária Terézia zaviedla povinnú školskú dochádzku.

Dvadsiate storočie na Slovensko prinieslo niekoľko turbulentných zmien a nástupov nových politických režimov. Dejinné udalosti vyniesli na politický vrchol aj Alexandra Dubčeka.

Pre každý totalitný režim, komunistický nevynímajúc, bola mládež jednou z najrizikovejších skupín. Mladí ľudia majú ideály, sú radikálnejší a spravidla majú málo toho čo stratiť. Kontrola či práca s mládežou v totalitnom systéme bola teda komplikovanejšia, o čom sa i Štátna bezpečnosť (ďalej len "ŠtB") počas viac ako štyridsať rokov existencie komunistického režimu opakovane presviedčala. Hoci koncom osemdesiatych rokov poklesli perzekučné praktiky zo strany ŠtB, neklesala snaha tajnej polície získavať informácie o dianí v skupinách, hoci len potenciálne protirežimovo zameraných. Zber informácií nezastavila ani kríza komunistického režimu po 17. novembri 1989.

Novembrové udalosti 1989 K 17. novembru sa v našom prostredí viažu dve dôležité udalosti. Existencia tej prvej výrazne ovplyvnila druhú. Prvou udalosťou bolo uzatvorenie českých vysokých škôl nacistickými orgánmi dňa 17. novembra 1939. Druhou udalosťou bol 17. november 1989. Aj v tomto prípade zohrali úlohu študenti. Študenti, ktorým je od roku 1942 venovaný Medzinárodný deň študentstva.

Udalosti, ktoré predchádzali 17. novembru 1939 Rok 1939 bol v českých krajinách komplikovaný. Počas marca 1939 zaniká Česko-Slovensko. Na troskách bývalej republiky zriaďujú nacisti Protektorát Čechy a Morava. Napriek proklamovanej autonómii českých orgánov, fungovaní protektorátnej vlády či protektorátneho prezidenta, pánom situácie je nacistické Nemecko formálne zastupované ríšskym protektorom, bývalým nemeckým diplomatom a ministrom zahraničných vecí Konstantinom von Neurathom.

V 11. čísle časopisu Manažment školy v praxi sa venujeme historickým názvom zo školského prostredia. Odkiaľ pochádza názov „škola“? Od čoho možno odvodiť pojem „gymnázium“? V písomnostiach ktorého storočia sa objavuje pojem „universitas“? Kto bol v minulosti „rektor“?