Štatistický prehľad stavu slovenského školstva

Materiál bol predložený na zasadnutia najvyšších straníckych orgánov na Slovensku na jar roku 1989. Časové zaradenie nie je náhodné. V marci roku 1989 sa k otázkam školstva zišiel Ústredný výbor Komunistickej strany Československa (ďalej len „KSČ“) a o dva mesiace neskôr jeho územná organizácia na Slovensku Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska (ďalej len „KSS“). Vyššie spomínaný materiál mal byť po jeho prerokovaní na Predsedníctve Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (ďalej len „ÚV KSS“) odoslaný členom a kandidátom ÚV KSS na nadchádzajúce plenárne zasadnutie.

Sledovaných je niekoľko ukazovateľov vo vývoji školstva na Slovensku v školskom roku 1970/1971 až 1988/1989. Dokument je rozdelený na niekoľko častí, ako napríklad na materské školy, základné školy atď. S ohľadom na jeho rozsah sme vybrali aspoň niektoré časti.

Počet škôl na Slovensku a dvojzmenná prevádzka

V roku 1970 na Slovensku existovalo 3837 základných škôl rôznych typov. O osemnásť rokov neskôr navštevovali žiaci už len 2295 základných škôl. Na prvý pohľad neradostnú štatistiku vyvažuje niekoľko iných skutočností. Spomínaný úpadok zabezpečoval rapídny pokles škôl, ktoré mali len prvý stupeň. Počet škôl s obidvoma stupňami v priebehu 18 rokov dokonca vzrástol (z 1326 na 1390).

V kontexte s uvedenou informáciou zaujímavo vyznieva skutočnosť, že v priebehu vyššie uvedeného obdobia zásadne poklesol podiel žiakov, ktorí navštevovali školu v rámci tzv. dvojzmennej prevádzky (z 21 % na 5,8 % žiakov). V rámci jednotlivých regiónov na tom najhoršie boli školy v okrese Čadca (13,92 %). Naopak, dvojzmenné vyučovanie úplne vymizlo v okresoch Bratislava I. – IV., Komárno a Rožňava.

Čo neklesalo, bol priemer žiakov v rámci jednej triedy. V období školských rokov 1970/1971 až 1988/1989 sa tento priemer dostal z 25,7 žiaka na 26,8 žiaka na jednu triedu. Ešte zaujímavejšie je, že medzi rokmi 1975/1976 až 1985/1986 sa tento priemer posunul z 24,9 žiaka na 27,5 žiaka. V tomto smere bol slovenský priemer lepší ako celorepublikový, hodnotiaca správa však tento údaj dopĺňa informáciou, že „Najväčšie problémy sú na nových sídliskách, kde nie je zriedkavý počet aj 30-40 žiakov na triedu”.¹

Počet žiakov v stredných odborných školách

Stredné odborné učilištia prešli počas sledovaného časového úseku niekoľkými organizačnými a obsahovými zmenami, čo mohlo mať vplyv i na celkové vyznenie štatistík. Od zavedenia maturitných odborov stúpal počet žiakov, ktoré do nich nastúpili a tiež ich aj dokončili. Stúpali však i ďalšie ukazovatele ako počet stredných odborných učilíšť, počet žiakov, škôl s možnosťou štúdia popri zamestnaní a osôb, ktoré štúdium na stredných odborných učilištiach dokončili popri práci.

Vzostupnú a následne klesajúcu tendenciu vykazoval priemerný počet žiakov v jednej triede. Začiatkom sedemdesiatych rokov to bolo číslo 25,1 žiaka na triedu. Vrcholom v sledovanom období bol školský rok 1980/81, kedy sa v jednej triede nachádzalo 27,5 žiaka. Už o päť rokov neskôr však prišiel pokles na rovných 26 žiakov a tento údaj ostal rovnaký aj pre školský rok 1988/1989.² Ani jedno z vyššie uvedených čísiel sa nepribližovalo priemeru žiakov na jednu triedu v prípade stredných odborných škôl a konzervatórií.

Vrcholným na Slovensku bol v tomto smere školský rok 1980/1981, kedy na jednu triedu pripadalo viac ako 34 žiakov. O deväť rokov neskôr tento údaj poklesol na „len” niečo pod 30 žiakov na jednu triedu. Tento pokles si možno vysvetliť poklesom počtu žiakov a len nepatrným vzrastom počtu tried. V kontraste so štatistikou u stredných odborných škôl, klesal počet škôl ale aj žiakov, ktoré štúdium na stredných odborných školách a konzervatóriách absolvovali popri zamestnaní.³

Počet žiakov na gymnáziách

Ďalšou kategóriou stredných škôl na Slovensku boli gymnázia. Ich počet sa v priebehu sledovaného úseku v zásade nemenil, zvýšil sa však počet učební a tried, v ktorých mohli žiaci absolvovať gymnázium. Striedavo stúpajúcu a klesajúcu krivku mal priemerný počet gymnazistov v jednej triede. Od takmer 32 žiakov na jednu triedu počas školského roku 1970/1971 k rovným 33 žiakom na triedu počas školského roku 1980/1981 až k približne 30 žiakom na jednu triedu. Hoci bolo dané číslo relatívne vysoké, išlo stále o menší počet ako v porovnaní s českou časťou spoločného štátu.⁴

Výdavky štátu na školstvo

Porovnanie si zasluhujú aj výdavky štátu na školstvo. Celkové výdavky na školstvo v rokoch 1970 až 1987 priebežne stúpali. Kolísajúcu tendenciu možno vidieť vo výdajoch štátu na učebnice a školské potreby. Z pohľadu dostupných informácii vrchol v nákladoch bol dosiahnutý v roku 1975, kedy na učebnice a školské potreby išlo viac ako 135 tisíc Kčs. O rovných desať rokov neskôr táto suma poklesla o približne 14 tisíc Kčs. V roku 1987 štát vynakladal na Slovensku celkovo 125 709 Kčs na učebnice a školské potreby.

Z pohľadu výdavkov štátu na jedného žiaka išlo najviac financií na študentov vysokých škôl, a to bez ohľadu na časové obdobie. Naopak, najmenej financií išlo na žiakov stredných odborných učilíšť, rovnako bez ohľadu na sledované obdobie. V tejto kategórii zároveň ako v jedinej prišlo medzi rokmi 1985 a 1987 k poklesu výdavkov štátu na jedného žiaka. Inak však platilo, že výdavky štátu na jedného žiaka sa zvyšovali bez ohľadu na typ školy.⁵

Počet učiteľov v školách

V roku 1987 učilo na základných školách na Slovensku 36 894 učiteľov, v SOŠ to bolo 5268 učiteľov, v SOU 6466 učiteľov a na gymnáziách 3458 učiteľov. Zaujímavé čísla sa ukazujú pri sledovaní priemernej mzdy pedagógov. Táto mala stúpajúci trend smerom od materskej k stredným školám. Stredoškolskí pedagógovia mali dokonca vyššie mzdy ako niektoré skupiny vysokoškolských učiteľov. Pri porovnaní miezd v Čechách a na Slovensku boli v mierne lepšej situácii slovenskí pedagógovia na základných, materských školách, a tiež na niektorých typoch stredných škôl.⁶

Predložené štatistické dáta nám povedia len časť príbehu o stave školstva na Slovensku v predvečer pádu komunistického režimu. Možno z nich usudzovať prinajmenšom to, že školstvo na Slovensku sa v priebehu časového úseku od roku 1970 do roku 1989 v mnohých ukazovateľoch zmenilo. Rástol počet škôl, postupne sa odstraňoval podiel dvojzmennej prevádzky. Z údajov možno vyčítať tiež problém s vysokým počtom žiakov v jednotlivých triedach. O úrovni výuky, stave materiálneho zabezpečenia škôl na Slovensku počas normalizačného režimu či pokusom o zmenu jeho smerovania sa zo štatistík predkladaných na zasadnutia straníckych orgánov nič nedozvieme. To však môže byť témou ďalších výskumov.