OBDOBIE NESLOBODY
V príspevku sa venujeme Akčnému programu Komunistickej strany Československa, ktorý bol prijatý na zasadnutí Ústredného výboru KSČ a ktorého časť bola venovaná aj pokusom o reformu v oblasti základného a stredného školstva. Rovnako sa budeme venovať Akčnému programu Komunistickej strany Slovenska, ktorý vypracoval Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska.
Pokus o reformu komunistického režimu, ktorý poznáme aj pod názvom Pražská jar, sa nevyhol ani oblasti školstva. Reformné úsilie v Československu možno skúmať z viacerých uhlov pohľadu. Keďže komunistická strana zohrávala v tomto procese významnú úlohu, jednou z ciest je aj výskum zameraný na štúdium oficiálnych straníckych dokumentov. Z hľadiska Pražskej jari najdôležitejším bol Akčný program Komunistickej strany Československa (ďalej len „KSČ“) prijatý na zasadnutí Ústredného výboru KSČ dňa 5. apríla 1968.[1]
Otázka školstva sa v Akčnom programe KSČ objavila takmer až na jeho konci v podkapitole Kvalita vzdelania – cieľ nášho školstva. Za kľúčové sa v úvodnej stati označilo prekonávanie chýb minulého vývoja a orientácia na prípravu učiteľov. Do budúcna sa počítalo aj so zvyšovaním financovania školstva.[2] Reformný proces počítal s ďalšou reformou školského systému. Predĺženia sa malo dočkať stredoškolské štúdium, a to spôsobom, aby sa zabezpečil bezproblémový prechod študentov na vysoké školy, resp. prechod študentov priamo do práce. Vstup do pracovného procesu sa riešil aj na úrovni žiakov do 15 rokov. Do učňovského vzdelávania sa mali širšie zapojiť vybrané hospodárske podniky. Stredné školstvo sa nemalo zameriavať len na praktickú prípravu, riešiť malo aj celkové pozdvihnuti