Dejinné zvraty 20. storočia
Zmeny v školskom systéme na Slovensku po roku 1945 sú spojené najmä s menami ako Ondrej Pavlík a Ladislav Novomeský. Pedagógov, ktorí sa na týchto zmenách podieľali, je však podstatne viac. V príspevku sa bližšie pozrieme na život a pedagogickú minulosť Jána Kotoča, ktorého osud do veľkej miery ovplyvňovali dejinné zvraty 20. storočia.
Ján Kotoč sa narodil 23. februára v obci Pohorelá Maša (okres Brezno), kde získal základné vzdelanie. Stredoškolské štúdium absolvoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave. O jeho smerovaní v medzivojnovom období máme z prameňov rôzne informácie. Dokumenty z prostredia Komunistickej strany Slovenska, ktorej bol členom, spomínajú štúdium na kňazskom seminári v Rožňave, odkiaľ mal byť vylúčený. Stredoškolské štúdium mal dokončiť na Učiteľskom ústave v Bratislave.[1] Krátke biografické články však túto etapu jeho života neuvádzajú a tvrdia, že zahájil gymnaziálne štúdium v Revúcej, odtiaľ sa presunul do Rožňavy a akúsi formu učiteľského minima absolvoval na Učiteľskom ústave v Bratislave.[2]
Ján Kotoč začal učiť v roku 1933. Prvé roky praxe strávil na ľudových školách v obciach Závadka nad Hronom a Vernár.[3] V tridsiatych rokoch sa stal členom sociálnych demokratov a ako telovýchovný pracovník pôsobil v prostredí Robotníckej telovýchovnej jednoty (RTJ). Sociálna demokracia a rovnako aj RTJ bola koncom tridsiatych rokov zakázaná. Mníchovská dohoda a vznik autonómie Slovenska priniesli koniec demokracie v Československu a vládu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.
Približne v tomto období začal pôsobiť na meštianskej škole v Poprade. Jedným z dôsledkov nastolenia ľudáckeho režimu bol zákaz všetkých telovýchovných organizácií a podriadenie telovýchovy pod