Matej Lúčan vo funkcii prvého ministra školstva Slovenskej socialistickej republiky zohral významnú úlohu pri zavádzaní zmien v organizácii školského systému na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia. Jeho pôsobenie sa však viac spája so snahou o presadzovanie normalizačnej politiky v školstve.
Od 1. januára 1969 sa Československo stalo federáciou, čo prinieslo zmenu v správe štátu. Popri federálnych rezortoch začali fungovať aj republikové ministerstvá v oboch častiach krajiny. Na Slovensku vznikla vláda Slovenskej socialistickej republiky, ktorej súčasťou bolo Ministerstvo školstva Slovenskej socialistickej republiky. Prvým ministrom tohto nového rezortu sa stal Matej Lúčan.[1]
Matej Lúčan vstupoval do funkcie ministra školstva so skúsenosťami z predchádzajúceho pôsobenia ako povereník Slovenskej národnej rady (ďalej len „SNR“) pre školstvo. V rozhovore z marca 1969 poznamenal, že práca ministra školstva nie je len zmenou názvu, ale aj zmenou charakteru samotnej funkcie. Uviedol: „Ministerstvo sa stalo suverénnym nositeľom školskej politiky na Slovensku. Tým sme získali právo rozhodovať o všetkom, čo sa na Slovensku v školskej oblasti deje, súčasne sme však za to prebrali aj úplnú zodpovednosť”.[2] Otázky organizácie školstva na Slovensku skutočne prešli do kompetencie republikového ministerstva. Výrazný vplyv na školskú politiku však naďalej mala Komunistická strana Československa (ďalej len „KSČ“) a jej stranícke orgány. Medzi niekdajších členov týchto orgánov patril Matej Lúčan.
Počas päťdesiatych rokov zodpovedal za školstvo na úrovni krajského výboru Komunistickej strany Slovenska (ďalej len „KSS“), ale aj Ústredného výboru KSS. Jeho pôsobenie a politické postoje počas postupnej liberalizácie komunistického režimu v šesťdesiatych rokoch 20. storočia vyvolávali kritiku, ktorá