... V DOBOVEJ TLAČI
Jún býva v školskom prostredí mesiacom záverečných hodnotení, bilancovaní a v neposlednom rade aj koncoročných vysvedčení. Inak tomu nebolo ani počas existencie komunistického režimu. V príspevku sa venujeme tomu, ako vnímala koniec školského roku a prázdniny dobová tlač rokov 1948 až 1989.
Prvý školský rok s prívlastkom „komunistický“ sa skončil v júni 1948. Od komunistického prevratu ubehlo len niekoľko mesiacov. V dobovej tlači sa pri zmienke o vysvedčeniach otvárala otázka reakcií rodičov na známky ich detí. Časopis Život v obrazoch apeloval na mierne reakcie rodičov, ak vysvedčenie detí nezodpovedá ich predstavám. Rodičia sa mali zamyslieť nad zmenou prístupu v ďalšom školskom roku. Zvlášť otcovia boli autorom článku nabádaní k tomu, aby upustili od fyzického násilia. Matky mali zabrániť otcom k bitke za vysvedčenie.[1]
Podobne sa čitateľom prihováral autor neznámeho listu v periodiku Slovenský týždenník. Apeloval na rodičov, aby sa zamysleli, kde vo výchove urobili chybu. Zároveň rodičov upozornil, že nemusia potomkov tlačiť do vysokoškolského vzdelania, pokiaľ dieťa naň nemá vlohy. Komentár autora predznamenáva aj dianie nasledujúcich rokov. Autor tvrdí že „Pravda, za dnešných čias, keď práca sa stala povinnosťou všetkých nás, nesmiete chcieť mať za každú cenu zo svojho aj menej nadaného dieťa človeka študovaného, tzv. pána. ... Došli sme už k presvedčeniu, že každý je najväčším pánom na tom mieste, na ktoré sa svojimi vlohami a svojimi dobrými snahami hodí”.[2] Reakcie rodičov na vysvedčenie detí boli námetom aj na necitlivé vtipy. V hlavne