Ministri školstva v rokoch 1969 - 1989

Hoci zákon bol prijatý až po okupácii vojskami Varšavskej zmluvy a jeho význam postupne umenšila postupujúca normalizácia¹, v čase jeho prijatia išlo o jednu z nádejí na pokračovanie formy obrodného procesu, a to najmä v slovenskej spoločnosti. Jedným z dôsledkov federalizácie Československa bol tiež vznik republikových vlád a ministerstiev. Na Slovensku po 1. januári 1969 svoju činnosť zahájilo Ministerstvo školstva Slovenskej socialistickej republiky.

Do pádu komunistického režimu sa na poste šéfa rezortu školstva vystriedali štyria ministri školstva.

Matej Lúčan

MATEJ LÚČAN sa narodil 11. októbra 1928 v obci Gôtovany (okr. Liptovský Mikuláš). V povojnových dokumentoch si uvádza, že už vo veku 16 rokov sa zúčastnil SNP ako spravodajca v 4. partizánskej brigáde. Zo všetkých ministrov školstva Lúčan bol najviac previazaný s politickou mocou. Ešte počas štúdia na Pedagogickej fakulte dnešnej Univerzity Komenského pôsobil ako vedúci tajomník Komunistickej strany Slovenska (KSS) pre bratislavské vysoké školy. ² Po skončení školy pokračovala jeho politická kariéra. Vystriedal rôzne pozície na Ústrednom výbore KSS (ÚV KSS). Hoci do jeho gescie na ÚV patrili aj otázky školstva, vo všeobecnosti bol hodnotený najmä ako vykonávateľ línie KSS v školskej oblasti s druhotným záujmom o otázky školstva.³ Zrejme z dôvodov jeho predchádzajúcich funkcií obsadil v roku 1963 popri poste poslanca SNR tiež post povereníka SNR pre školstvo a kultúru.⁴ Na poste povereníka Lúčan dokázal prežiť reformné procesy, okupáciu vojskami Varšavskej zmluvy i začínajúcu normalizáciu. Po federalizácii štátu prešiel od 1. januára 1969 na post ministra školstva.⁵ Počas Lúčanovho pôsobenia sa uskutočnil prerod stredných všeobecnovzdelávacích škôl na štvorročné gymnázia, zároveň však školstvo prešlo normalizačnými čistkami a vrátil sa centralistický model riadenia školstva.⁶ V júni 1970 sa Lúčan stal podpredsedom federálnej vlády a na ministerstve školstva skončil. Počas celej normalizácie pôsobil Lúčan aj ako poslanec Federálneho zhromaždenia. V tejto funkcii skončil až 29. januára 1990. Umiera o niekoľko rokov neskôr, v marci 1996.⁷  

Štefan Chochol

Lúčanovým náhradníkom na ministerskom poste bol ŠTEFAN CHOCHOL. Narodil sa 4. mája 1923 v obci Gemerská Poľana (okr. Rožňava). Po absolvovaní Stavebnej priemyslovky v Prešove v rokoch 1940 – 1944 absolvoval v roku 1951 štúdium na Stavenej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT – dnes STU). Na škole zostal a niekoľko rokov tu pracoval tu ako odborný asistent a vedecký ašpirant. V rokoch 1955 až 1957 bol zamestnancom ÚV KSS. Na svoju alma mater sa však vrátil a v rokoch 1959 – 1963 bol jej rektorom. Z hľadiska odbornej činnosti sa najviac venoval otázkam cestného staviteľstva. Druhý vstup do politiky prišiel v roku 1967, keď sa stal námestníkom Mateja Lúčana a spolu s ním absolvoval i prechod na ministerstvo školstva SSR. Po Lúčanovom odchode do federálnej vlády prevzal post ministra školstva. Zároveň v rokoch 1971 – 1976 zasadal i v Slovenskej národnej rade.⁸ V roku 1976 z postu ministra školstva odišiel, v odbornej činnosti však ešte dlhšiu dobu pokračoval.⁹

Juraj Buša

Novým ministrom školstva sa stal JURAJ BUŠA. Narodil 11. januára 1925 Leštinách (okres Dolný Kubín).¹⁰ Po získaní základného školského vzdelania v rodnej obci a absolvovaní gymnázia v Dolnom Kubíne zamieril na Strojnícku fakultu SVŠT. ¹¹ Po jej absolvovaní obdobne ako Chochol pôsobil v rozmedzí rokov 1950 – 1954 ako odborný asistent a vedecký ašpirant. Na škole však neostal a v roku 1954 sa presunul na tvoriacu sa Vysokú školu technickú v Košiciach. Tu v rokoch 1954 – 1969 vykonával pozíciu odborného asistenta, prodekana Hutníckej fakulty, prorektora a rektora. V roku 1970 sa stal prvýkrát ministrom, keď prevzal republikový rezort techniky a výstavby. Ani Buša sa nevyhol členstvu v KSS, najvyššie pôsobil na úrovni krajského výboru a bol tiež členom komisií ÚV KSČ a ÚV KSS pre prácu s mládežou. Zároveň od roku 1976 zasadal v Slovenskej národnej rade.¹² Na poste ministra školstva zotrval v rokoch 1976 až 1986. Juraj Buša zomrel 16. mája 2001.¹³

Ľudovít Kilár

Posledným prednovembrovým ministrom školstva bola ĽUDOVÍT KILÁR. Vekovo išlo o rovesníka jeho predchodcov, keďže Kilár sa narodil 6. októbra 1929 vo Vyšných Ružbachoch (okres Stará Ľubovňa). Po absolvovaní základného vzdelania a získaní maturitného vzdelania na gymnáziu v Levoči vyštudoval Pedagogickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Po ročnej anabáze na Pedagogickej fakulte v Prešove sa do Bratislavy vrátil. Najprv bol v rokoch 1945 – 1960 odborným asistentom Vysokej školy pedagogickej a neskôr v rokoch 1960 – 1969 vystriedal rôzne pozície na Fakulte telovýchovy a športu Univerzity Komenského (FTVŠ UK). V roku 1969 prešiel na ministerstvo školstva, konkrétne na odbor vysokých škôl, kde bol riaditeľom. V rokoch 1973 až 1983 pôsobil ako námestník ministerstva školstva. Pred nastúpením na posti ministra pôsobil ešte tri roky ako predseda Slovenského ústredného výboru Československého zväzu telesnej výchovy. 14 Okrem odborných či politických funkcií (bol tiež poslancom SNR) plnil tiež z titulu člena KSS tiež rôzne stranícke funkcie (najvyššie bol predseda straníckej organizácie na FTVŠ).¹⁵ Kilár sa do funkcie dostal v druhej polovici osemdesiatych rokov. Zažil preto postupne oslabovanie komunistickej moci vrátanie pádu komunistického režimu. Nakoľko študenti boli jednou z hlavných síl Nežnej revolúcie, možno ho nájsť aj na dobových záberoch z rokovania medzi predstaviteľmi odchádzajúcej komunistickej moci na strane jednej a študentami či predstaviteľmi Verejnosti proti násiliu na strane druhej. Udalosti novembra 1989 boli politickým koncom aj pre Ľudovíta Kilára. Dňa 12. decembra na poste ministra školstva, mládeže a telesnej výchovy SSR skončil. Kapitola komunistických ministrov školstva sa uzavrela. Ľudovít Kilár zomrel 8. júna 2020.¹⁶