Emócie

POMOC RODIČOM PRI REGULÁCII EMÓCIÍ DETÍ Filiálna terapia je forma terapie, pri ktorej sa rodič pod vedením odborníka stáva terapeutom svojho dieťaťa, využívajúc hru na podporu emocionálneho vývoja. Rodič sa učí rozpoznávať emócie dieťaťa, stanovovať hranice a reflektovať správanie bez hodnotenia, čím prehlbuje svoj vzťah s dieťaťom. Terapia pomáha znižovať problematické správanie u detí.

HRY A AKTIVITY PRO PRÁCI S EMOCEMI V článku, který je pokračováním článku Podpora bezpečí a třídního klima z předešlého čísla, se budeme věnovat práci s třídními pravidly a návrhem her a aktivit pro rozvoj emocí žáků. Cílem je poskytnout učitelům praktický nástroj, který mohou vyzkoušet a který přináší viditelné výsledky v atmosféře třídy.

A MOŽNOSTI JEJ RIEŠENIA Trauma v detstve je častejšia, ako odhaľujú prieskumy venujúce sa neblahým dôsledkom nestabilného rodinného prostredia. Trauma, najmä tá, ktorá vzniká v detstve, má veľké dopady na vývin mozgu, a preto predstavuje bariéru pre učenie aj pre celkovú kvalitu života. V článku sa venujeme vplyvu traumatických udalostí na mozog a možnostiam podpory traumatizovaného dieťaťa v prostredí školy.

Cieľ: Cieľom tejto aktivity je objasniť základné emócie a naučiť sa čítať neverbálne signály vo tvárach spolužiakov. Táto zručnosť je dôležitá pre zmierňovanie napätia v tíme. Pracovný list k téme je pod textom v časti Súvisaice formuláre a dokumenty.

Cieľ: Obohatiť slovnú zásobu žiakov, rozvíjať analytické myslenie, ktoré podporuje schopnosť predikcie a reakcie na emócie, a zlepšiť schopnosť riešiť konflikty a sporné situácie. Časová dotácia: 45 minút (možno rozdeliť na dve vyučovacie hodiny)Forma práce: skupinová práca + prezentácia + diskusiaPomôcky: pracovný list, písacie potreby, prípadne prístup na internet Pracovný list je súčasťou prílohy pod textom v časti Súvisiace formuláre a dokumenty.

TYP AKTIVITY: skupinová aktivita s prvkami reflexieZAMERANIE: rozvoj empatie a pozitívnej klímy v triedeKATEGÓRIA: Sociálno-emocionálne učenieODPORÚČANÝ VEK: 10 - 15 rokovČASOVÁ DOTÁCIA: 30 - 45 minút

TYP AKTIVITY: zážitková didaktická metóda ZAMERANIE: empatia, perspektíva druhého, sociálne zručnosti KATEGÓRIA: Sociálno-emocionálne učenie / Komunikačné zručnosti ODPORÚČANÝ VEK: ZŠ (2. stupeň), SŠ, dospelí ČASOVÁ DOTÁCIA: 25–35 minút POČET ÚČASTNÍKOV: 6–30 (individuálne + skupiny) Pracovný list je súčasťou prílohy v časti Súvisiace dokumenty a formuláre pod textom. 

TYP AKTIVITY: zážitková didaktická metóda ZAMERANIE: empatia, perspektíva druhého, sociálne zručnosti KATEGÓRIA: Sociálno-emocionálne učenie / Komunikačné zručnosti ODPORÚČANÝ VEK: ZŠ, SŠ, dospelí ČASOVÁ DOTÁCIA: 25–35 minút POČET ÚČASTNÍKOV: 6–30 (individuálne + skupiny) Kartičky situácií sú súčasťou prílohy pod textom v časti Súvisiace formuláre a dokumenty.

V príspevku sa venujeme téme nenásilnej komunikácie. Ide o model komunikácie podporujúci empatiu a porozumenie, zameraný na predchádzanie konfliktom. V súčasnej polarizovanej dobe je neoceniteľným nástrojom pre jednotlivcov a organizácie, podporujúcim vzťahy založené na rešpekte. NVC kladie dôraz na sebareflexiu a autentické vyjadrovanie potrieb bez obviňovania, čo napomáha riešeniu konfliktov a tvorbe harmonických vzťahov.

Emócie sú neoddeliteľnou súčasťou našich životov a ovplyvňujú nás vo viacerých oblastiach, vrátane školského prostredia.

Článok analyzuje emocionálne výzvy školských psychológov, ako je zvládanie náklonnosti zo strany žiakov alebo kolegov, práca s obeťami traumy a konflikty v hodnotách pri rozhovoroch s rodičmi či študentmi. Zdôrazňuje, že emócie nie sú len doménou žiakov, ale ovplyvňujú aj odborníkov, ktorí s nimi pracujú. Článok podčiarkuje význam sebauvedomenia, emocionálnej regulácie a asertivity v profesionálnom zvládaní týchto situácií. Autor odporúča pravidelnú reflexiu, supervíziu a tréning na podporu emocionálneho zdravia, čím sa zlepšuje efektivita práce psychológov a vytvára podporné prostredie v školách.

Súčasťou komunikácie medzi učiteľom a žiakom, resp. medzi žiakmi navzájom sú aj emócie. Pre žiakov predstavujú veľmi náročné psychické a fyzické reakcie na podnet. Emócie ovplyvňujú vývoj situácie, aj tej konfliktnej. Práca s nimi zohráva v prevencii dôležitú úlohu.

Po prežití povodne sa ľudia často stretávajú s emocionálnymi reakciami, ako sú únava, problémy so spánkom či úzkosť, ktoré sú prirodzenou odpoveďou na traumatickú skúsenosť.

Vzťahová väzba je rozhodujúca pre optimálny vývin človeka. Veľmi dôležitá je jej prítomnosť, ale aj kvalita pripútania. Traumatické skúsenosti môžu ovplyvniť vzťah medzi rodičom a dieťaťom rôznymi spôsobmi. V príspevku sa venujeme emocionálnej korektívnej skúsenosti v prostredí školy, ktorá je jednou z ciest spracovania emócií mladého človeka.

Vyberáme z časti Mediácia „Mám skvelých kolegov. Tí starší vedia upokojiť moje emócie, vedia ma trpezlivo vypočuť a citlivo usmerniť vtedy, keď potrebujem nadhľad. Doprajú mi aj čas na vlastné rozhodnutia. S rovesníkmi máme spoločné témy, rozoberáme štýly výučby, vhodnosť tej-ktorej metódy na žiakov. Mladší kolegovia ma vedia svojou dynamikou a tvorivosťou nadchnúť pre správnu vec. Dokážu prekvapiť veľkým zdrojom energie. Naučila som sa trpezlivosti, zistila som, že pohľad mojich kolegov môže ovplyvniť ich skúsenosť, ich uhol pohľadu na vec. V našej škole je bežné pýtať si a dostávať spätnú väzbu. „Chcem počuť váš názor“, táto veta nám pomáha nevidieť problémy čierno-bielo. Vážim si dôveru a otvorenosť ľudí našom v tíme.“ Fiktívna odpoveď na fiktívnu otázku učiteľa, vychovávateľa o kvalite pedagogického tímu.

Príspevok je voľným pokračovaním článku z Manažmentu školy v praxi č. 11/2023. Zaoberá sa témou vysokej citlivosti detí v školskom prostredí. V úvode predstavujeme výzvy spojené s ich tranzíciou z domáceho do školského prostredia. Prinášame pohľad na štyri kľúčové oblasti podpory vysoko citlivých detí vrátane argumentácie potreby rozvoja ich osobnosti v týchto oblastiach. Venujeme sa aj konkrétnym odporúčaniam z dobrej praxe a efektívnym spôsobom, ako môžeme podporiť optimálny rozvoj vysoko citlivých detí v školskom prostredí.

„Mám skvelých kolegov. Tí starší vedia upokojiť moje emócie, vedia ma trpezlivo vypočuť a citlivo usmerniť vtedy, keď potrebujem nadhľad. Doprajú mi aj čas na vlastné rozhodnutia. S rovesníkmi máme spoločné témy, rozoberáme štýly výučby, vhodnosť tej-ktorej metódy na žiakov. Mladší kolegovia ma vedia svojou dynamikou a tvorivosťou nadchnúť pre správnu vec. Dokážu prekvapiť veľkým zdrojom energie. Naučila som sa trpezlivosti, zistila som, že pohľad mojich kolegov môže ovplyvniť ich skúsenosť, ich uhol pohľadu na vec. V našej škole je bežné pýtať si a dostávať spätnú väzbu. „Chcem počuť váš názor“, táto veta nám pomáha nevidieť problémy čierno-bielo. Vážim si dôveru a otvorenosť ľudí našom v tíme.“

Znechutenie patrí k našim základným emóciám. Prejavuje sa ako silná nechuť, odpor. Znechutenie prežívame najmä vtedy, ak nám táto emócia pripomenie nepríjemné zážitky, neschopnosť dosiahnuť stanovené ciele, ak máme nenaplnené očakávania. 

Hnev v školskom prostredí zažívame pomerne často. Pociťujeme ho, keď sa niečo nedeje podľa našich predstáv, keď nám niekto skríži plány, nesplní naše očakávania. Môže ho sprevádzať pocit urážky, môže byť prejavom nenávisti, zrady, sklamania. Stretávame sa s ním pri nespravodlivom obvinení, nezvládnutej konfliktnej situácii.

„Niet nádeje pre kameň byť niečím iným než kameňom. Ale spoluprácou sa zoskupí a stane sa chrámom.“ Antoine de Saint-Exupéry V školách a školských zariadeniach myšlienka Antoine de Saint-Exupéryho platí dvojnásobne. Spolupráca je nielen stavebným kameňom chrámu edukácie, ale aj podmienkou vytvárania zdravej klímy a kvalitných vzťahov. Spoluprácou tímu sa vytvára chrám, ktorého základy sú tak pevné, ako každý kameň v jeho základe. Rozdielne názory nemusia nevyhnutne vyústiť v hádku, konflikt a nemusia byť nevyhnutne sprevádzané pocitom frustrácie, sklamania a nedôvery.