„Mám skvelých kolegov. Tí starší vedia upokojiť moje emócie, vedia ma trpezlivo vypočuť a citlivo usmerniť vtedy, keď potrebujem nadhľad. Doprajú mi aj čas na vlastné rozhodnutia. S rovesníkmi máme spoločné témy, rozoberáme štýly výučby, vhodnosť tej-ktorej metódy na žiakov. Mladší kolegovia ma vedia svojou dynamikou a tvorivosťou nadchnúť pre správnu vec. Dokážu prekvapiť veľkým zdrojom energie. Naučila som sa trpezlivosti, zistila som, že pohľad mojich kolegov môže ovplyvniť ich skúsenosť, ich uhol pohľadu na vec. V našej škole je bežné pýtať si a dostávať spätnú väzbu. „Chcem počuť váš názor“, táto veta nám pomáha nevidieť problémy čierno-bielo. Vážim si dôveru a otvorenosť ľudí našom v tíme.“
Fiktívna odpoveď na fiktívnu otázku učiteľa, vychovávateľa o kvalite pedagogického tímu.
Škola je však jedinečné prostredie, v ktorom pocit úspechu v jednej triede môže zmraziť frustrácia z problémov v tej druhej. Každá generácia detí si pritom do školského prostredia prináša svoju históriu správania ovplyvnenú aj podmienkami doby. V dynamickom školskom prostredí to jednoduché skutočne nie je.
Kritické rozhovory sa nevyhnú ani učiteľským zborovniam, kabinetom, zástupcovniam, riaditeľni. S hádkou sa v priebehu pedagogickej praxe stretne hádam každý. Podstatné ale je, čo v ňom konflikt zanechá, čom