Príspevok je voľným pokračovaním článku z Manažmentu školy v praxi č. 11/2023. Zaoberá sa témou vysokej citlivosti detí v školskom prostredí. V úvode predstavujeme výzvy spojené s ich tranzíciou z domáceho do školského prostredia. Prinášame pohľad na štyri kľúčové oblasti podpory vysoko citlivých detí vrátane argumentácie potreby rozvoja ich osobnosti v týchto oblastiach. Venujeme sa aj konkrétnym odporúčaniam z dobrej praxe a efektívnym spôsobom, ako môžeme podporiť optimálny rozvoj vysoko citlivých detí v školskom prostredí.
Pojem vysokej citlivosti či senzibility senzorického spracovania je na Slovensku stále pomerne neznámy, hoci sa týka relatívne vysokého percenta detí a žiakov v školskom prostredí. Vysoká citlivosť je osobnostná črta, ktorá sa vyskytuje približne u 20 % populácie. Túto tému predstavila v 90-tych rokoch minulého storočia americká klinická psychologička, doktorka Elaine Aron. Vzhľadom na vysokú prevalenciu populácie detí (a dospelých) s vysokou citlivosťou je dôležité téme venovať dostatočnú pozornosť, venovať sa jej osvete v školskom prostredí a normalizovať ju v našich podmienkach.
S najväčšou pravdepodobnosťou sa v každej školskej triede nachádza aspoň jedno vysoko citlivé dieťa.
Vysoká citlivosť je charakteristická intenzívnejšou mierou vnímania a prežívania, ako aj hlbším spracovávaním zmyslových vnemov zahŕňajúcich napríklad zvuky, pachy, optické a hmatové podnety, teplo, chlad a iné. Vysoko citlivé deti majú bdelejší mozog, rýchlejšie u nich dochádza k prestimulovaniu a vzhľadom na zvýšenú percepciu okolitých vnemov reagujú na veľmi jemné vnemové nuansy.
Výzvy spojené s tranzíciou z domáceho do školského prostredia
V príspevku s názvom „Vysoká citlivosť detí v školskom prostredí“1 sme sa zmieňovali o tom, že akékoľvek obdobie spojené so zmenou familiárneho prostredia, na ktoré je vysoko citlivé dieťa zvyknuté, môže byť pre neho kritické a obzvlášť náročné. Je pravdepodobné, že si zmena spojená s tranzíciou d