V prvej časti príspevku sme sa venovali definovaniu pojmov súvisiacich so školskou integráciou. V pokračovaní príspevku rozoberieme charakteristiku najčastejších špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb žiakov v procese ich výchovy a vzdelávania na stredných školách. Opíšeme dokumentáciu a evidenciu žiaka so ŠVVP, proces prijímania týchto žiakov na stredné školy. Úspešná integrácia závisí od spolupráce pedagogických a odborných zamestnancov, zákonných zástupcov, zriaďovateľa. Vychádza zo vzájomnej komunikácie a kooperácie všetkých zúčastnených strán.
Pokračovanie z predchádzajúceho čísla.
Charakteristika najčastejších porúch žiakov so ŠVVP
Počet žiakov so ŠVVP, ktorí sa vzdelávajú v školskej integrácii v stredných školách sa neustále zvyšuje. Za posledných 10 rokov najväčší nárast žiakov je s vývinovými poruchami učenia, nasleduje skupina s poruchami aktivity a pozornosti, viacnásobným postihnutím a žiaci chorí a zdravotne oslabení. Narastajú počty žiakov s nadaním, ale aj s narušenou komunikačnou schopnosťou. Podľa analýzy M. Hapalovej (2019), za posledné desaťročie došlo k viac než trojnásobnému zvýšeniu počtu detí s diagnostikovaným autizmom. Najčastejšie sa v stredných školách stretneme so žiakom s vývinovými poruchami učenia; poruchou aktivity a pozornosti; so žiakom chorým a zdravotne oslabeným; žiakom so všeobecným intelektovým nadaním; s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami (bez mentálneho postihnutia) (To dá rozum, 2019).[1]
Žiak s VPU v strednej škole sa vzdeláva podľa vzdelávacieho programu pre žiakov s VPU (ISCED 3). Špecifiká výchovy a vzdelávania sú v Dodatku k Vzdelávaciemu programu pre žiakov s VPU (ISCED 3)[2] Pri vývinových poruchách učenia sa v praxi stretávame najčastejšie s pojmami dyslexia, dysgrafia, dysortografia a dyskalkúlia.
Žiak s poruchou aktivity a pozornosti (ADD, ADHD) je žiak so ŠVVP, ktorý musí mať zabezpečené odborné, personál