Integrácia

ADAPTÁCIA Článok poskytuje prehľad o kľúčovej úlohe školy pri integrácii detí cudzincov na Slovensku a zdôrazňuje dôležitosť koordinovaných opatrení a podpory adaptácie vo vzdelávacom prostredí. Osobitná pozornosť sa venuje zapojeniu rodičov, práci koordinátorov alebo mediátorov, programom rovesníckej mediácie, ako aj významu mimoškolských aktivít a kultúrnych projektov pre úspešnú socializáciu detí.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) oznámilo výrazné posilnenie podpory detí z marginalizovaných komunít.

Cieľom príspevkov aj v predchádzajúcich číslach Manažmentu školy v praxi bolo pomôcť nielen riaditeľom škôl, učiteľom, výchovným poradcom, rodičom (zákonným zástupcom), žiakom ale aj širokej verejnosti pri realizácii integrácie, resp. začlenenia žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v bežnej strednej škole. Ďalším cieľom boloskompletizovať informácie do prehľadného textu. Príspevok poukazuje na požiadavky všeobecne záväzných právnych predpisov a vytvorenie vnútorného predpisu školy pri uskutočnení školskej integrácie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v strednej škole.

Vyberáme z časopisu Manažment školy v praxi Školská integrácia žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa realizuje aj na stredných školách. Je na nás, aké podmienky pre plnohodnotnú výchovu a vzdelávanie týmto žiakom vytvoríme, ako ich pripravíme na výkon budúceho povolania. Termín integrácia znamená primárne zapájanie, spájanie žiakov. Akceptuje a zdôrazňuje sa tu ich odlišnosť, individualita. V tomto smere je integrácia uplatnením pedagogického princípu - individuálneho prístupu ku každému jednotlivcovi. Na základe dlhodobých skúseností z praxe si uvedomujeme, že vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v stredných školách spôsobuje školám nemalé problémy, preto sa sme sa rozhodli pripraviť sériu príspevkov, ktoré zhrnú dôležité informácie z oblasti legislatívy, prijímania žiakov so ŠVVP do strednej školy, vzdelávania a hodnotenia.

  V prvej časti príspevku sme sa venovali definovaniu pojmov súvisiacich so školskou integráciou. V pokračovaní príspevku rozoberieme charakteristiku najčastejších špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb žiakov v procese ich výchovy a vzdelávania na stredných školách. Opíšeme dokumentáciu a evidenciu žiaka so ŠVVP, proces prijímania týchto žiakov na stredné školy. Úspešná integrácia závisí od spolupráce pedagogických a odborných zamestnancov, zákonných zástupcov, zriaďovateľa. Vychádza zo vzájomnej komunikácie a kooperácie všetkých zúčastnených strán.

Cieľom realizácie školskej integrácie žiaka so ŠVVP na strednej škole je vytvoriť mu čo najlepšie podmienky na rozvíjanie jeho osobnosti, vedomostí, schopností, zručností, a to popri zdravotnom znevýhodnení a nadaní. V príspevku sa venujeme úprave podmienok vzdelávania žiaka so ŠVVP, odbornému a pedagogickému riadeniu tejto integrácie. Opíšeme činnosť metodických orgánov strednej školy pri školskej integrácii, ale aj proces hodnotenia a klasifikácie žiaka so ŠVVP v strednej škole s ohľadom na špecifické podmienky maturitnej skúšky. Sériu príspevkov k tejto téme prinášame aj v odbornom časopise Manažment školy v praxi.

Školská integrácia žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa realizuje aj na stredných školách. Je na nás, aké podmienky pre plnohodnotnú výchovu a vzdelávanie týmto žiakom vytvoríme, ako ich pripravíme na výkon budúceho povolania. Termín integrácia znamená primárne zapájanie, spájanie žiakov. Akceptuje a zdôrazňuje sa tu ich odlišnosť, individualita. V tomto smere je integrácia uplatnením pedagogického princípu - individuálneho prístupu ku každému jednotlivcovi. Na základe dlhodobých skúseností z praxe si uvedomujeme, že vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v stredných školách spôsobuje školám nemalé problémy, preto sa sme sa rozhodli pripraviť sériu príspevkov, ktoré zhrnú dôležité informácie z oblasti legislatívy, prijímania žiakov so ŠVVP do strednej školy, vzdelávania a hodnotenia.

Žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej len „ŠVVP”) sú jednou z minorít v populácii. Podľa aktuálnych analýz neziskovej organizácie MESA10 (centrum pre ekonomické a sociálne analýzy) je podiel žiakov so ŠVVP na Slovensku štvrtý najvyšší v Európe, na základných školách tvoria takmer až pätinu populácie všetkých žiakov.  

Počet dětí se speciálními vzdělávacími potřeby průběžně narůstá, zvyšují se nároky na práci učitele, poradenských zařízení, specialistů. Zejména ti z oblasti dětské psychiatrie jsou enormně přetížení. Odvoláváme se na novou legislativu, snažíme se pro děti najít dostatek financí, a přesto je v systému zásadní mezera, díky níž nefunguje tak, jak by mohl. Na sérii článků věnovaných problematice inkluze si ukažeme na efektivně využívané možnosti, na vlastní zdroje, pojmenujme faktory, které proces inkluze ovlivňují. Zaměříme se na nejčastější problémové oblasti, s nimiž se v praxi setkáváme, které proces inkluze negativně ovlivňují.

Postoj spoločnosti k jedincom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej len „ŠVVP“) sa vyvíjal. Rovnako idea inklúzie nie je v dejinách ľudstva nová. Celosvetovému trendu inkluzie predchádzal prístup integračný, integračnému separačný, separačnému segregačný a segregačnému prístup exkluzívny.

Dodatok č. 1, ktorým sa dopĺňajú vzdelávacie programy pre deti so zdravotným znevýhodnením pre predprimárne vzdelávanie pre účely školskej integrácie, schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 30. októbra 2019 pod číslom 2019/16665:2-A1040 s účinnosťou od 1. februára 2020.

Ve všech základních a středních školách zaznamenáváme nárůst dětí, které potřebují velmi výrazně individuální přístup, respektování specifik v jejich vývoji i v oblasti vzdělávacích potřeb. Z pohledu humánního přístupu hledáme jako moderní společnost cesty, jak jedince se specifickými vzdělávacími potřebami vhodně začlenit do většinové společnosti a jak jim lze vytvořit vhodné podmínky a zázemí, které by byly funkční z hlediska našeho záměru (plnohodnotného začlenění).

V tretej časti príspevku sa budeme venovať možnosťami vzdelávania integrovaného žiaka, podmienkam výchovno-vzdelávacieho procesu a jeho hodnoteniu.  Ak sa škola rozhodla prijať alebo vzdelávať žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, rozhodla sa aj vytvoriť mu adekvátne podmienky, prostredie a podporu  na jeho rast a vzdelávanie, hlavne vytváraním dobrej atmosféry vyučovania.

Vyberáme z časopisu Manažment školy v praxi V novom čísle časopise Manažment školy v praxi sa venujeme procesu individuálnej integrácie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, problémovému a rizikovému správaniu žiakov,  efektívnej komunikácii v multikultúrnom prostredí. Rozobrali sme šikanovanie a ochranu pred rovesníckym násilím, ponúkame odporúčania v oblasti poskytovania cestovných náhrad zamestnancom školstva.   

V príspevku sa venujeme procesu individuálnej integrácie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Opíšeme práva a povinnosti žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej „ŠVVP“), jeho zákonných zástupcov, pedagogických a odborných zamestnancov školy. V procese integrácie žiaka so ŠVVP do bežnej triedy základnej školy ide o celý rad postupov a procesov, ktoré podliehajú dodržiavaniu legislatívnych noriem a navzájom sa prelínajú.

Rýchle zmeny v našej spoločnosti sa odrážajú aj vo zvyšovaní počtu žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Súčasne prinášajú významné posuny aj v názoroch na starostlivosť o týchto žiakov. Rastie počet žiakov, ktorí majú edukačné problémy a sú integrovaní v bežných školách. V príspevku prinášame základný aktuálny prehľad k problematike školskej integrácie.

Koľko žiakov má byť na hodine vyučovacieho predmetu rozvoj špecifických funkcií? Môžu sa spájať do skupín žiaci s vývinovými poruchami učenia rôznych tried? Žiaci s vývinovými poruchami učenia majú v rámcovom učebnom pláne vyšší počet hodín ako ostatní žiaci v triede. Predstavme si situáciu v triede 1. ročníka ZŠ. V nej sú dvaja žiaci s VPU. Bežní žiaci v triede majú 22 vyučovacích hodín, z toho 2 hodiny sú voliteľné, ktoré škola uplatnila v predmete anglický jazyk a matematika. Žiaci s VPU majú 24 vyučovacích hodín, z toho je 1 hodina voliteľná. Je možné, že žiaci s VPU nebudú na jednej hodine matematiky a v tom čase budú mať RŠF?  Žiaci s VPU majú v správe napísané, že nemusia mať ILI. Čo budú mať namiesto týchto dvoch hodín ILI?

Vyberáme z časti Riadenie školy Riaditelia škôl v spolupráci so zriaďovateľom zabezpečia personálne, priestorové a materiálno-technické podmienky na vzdelávanie detí a žiakov v školskej integrácii v maximálnej miere, v závislosti na dostupných možnostiach. Nevyhnutné je personálne zabezpečenie poskytovania odborných činnostíškolským špeciálnym pedagógom a školským psychológom.

Slovenské školstvo nie je pripravené vytvoriť priaznivé prostredie pre deti so špeciálnymi potrebami, ktoré ich odlišujú od ostatných. A to aj napriek tomu, že ústava zaručuje rovný prístup ku vzdelaniu pre všetky deti bez rozdielu. Tvrdia to rodičia, učitelia, aktivisti a odborníci, ktorí sa spojili do spoločnej koalície.

Odlíšenie skupiny nepočujúcich od skupín nedoslýchavých, ohluchlých, či so zvyškom sluchu - integrácia detí v školách Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb bol schválený v III. čítaní.