prof. PhDr. Miriam Niklová, PhD.

NEVIDITEĽNÝ, NO NENAHRADITEĽNÝ PILIER ŠKOLY V článku predstavíme úlohu a význam sociálneho pedagóga v moderných školách, pričom zdôrazníme jeho komplexnú prácu v oblasti prevencie, intervencie a podpory žiakov, učiteľov a rodičov. Sociálny pedagóg je nenahraditeľným odborníkom, ktorý v školskom prostredí vytvára bezpečné a inkluzívne prostredie a pomáha riešiť rizikové správanie a problémy v medziľudských vzťahoch.

Príspevok sa zaoberá problematikou moderných digitálnych hrozieb, ako sú sharenting a phubbing, a ich vplyvom na rodinné vzťahy. Téma je zasadená do kontextu práce školského sociálneho pedagóga, pričom zdôrazňuje význam sociálno-pedagogickej diagnostiky. Text skúma rodičovské praktiky v digitálnom prostredí, ich vplyv na deti a naznačuje riziká spojené s neuváženým zdieľaním obsahu.

Pôsobenie sociálneho pedagóga na rôznych typoch škôl je špecifické, determinované viacerými faktormi. Sociálny pedagóg výber metód a foriem práce prispôsobuje špecifikám cieľovej skupiny (vek, temperament, veľkosť, charakter a štruktúra skupiny, mentálna úroveň členov skupiny a pod.). V príspevku sa venujeme téme sociálno-pedagogickej diagnostiky v práci sociál­neho pedagóga v školskom prostredí.

V príspevku sa venujeme úlohe sociálneho pedagóga v školách a školských zariadeniach a jeho zapojením sa do podporného tímu. Popisujeme úlohy, ktoré sociálny pedagóg zabezpečuje v začiatočnej adaptácii dieťaťa v škole, vytváranie proinkluzívnej edukačnej klímy v škole, poskytovanie vhodných podporných a kompenzačných opatrení v procese socializácie. Zaoberáme sa aj multidisciplinárnym prístupom v školách. Opisujeme formy, úrovne a spôsoby spolupráce pedagogických a odborných zamestnancov v školách. Príspevok je súčasťou knihy autorky.

Vyberáme z publikácie Sociálny pedagóg v školách a školských zariadeniach - 2., aktualizované a rozšírené vydanie Pojem „osobnosť“ je mnohovýznamové slovo. Vyjadruje konkrétneho jedinca – osobu v jednote jeho individuálnych vlastností a jeho sociálnych rolí. Na druhej strane osobnosť predstavuje tzv. „sociálnu vlastnosť“, v ktorej sa integrujú sociálne významné rysy, ktoré sa vytvorili v procese priamej a nepriamej interakcie s druhými ľuďmi (Hroncová a kol., 2020). Osobnosťou sa človek nerodí, ale stáva sa ňou v priebehu individuálneho života. Prostredníctvom procesu socializácie sa uskutočňuje aj postupná „personalizácia” ľudskej bytosti, rozvoj integrácie a identity, vlastného „JA” človeka (Hroncová, 1996).

Profesia sociálneho pedagóga, ktorá je zaraďovaná medzi pomáhajúce profesie, má v Európe omnoho dlhšiu históriu a v praxi je pomerne dobre etablovaná. 

Podľa oficiálnych výsledkov štúdií PISA je vzdelanostná úroveň žiakov v Slovenskej republike pod priemerom OECD a je značne determinovaná sociálnoekonomickým zázemím rodiny. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré nielenže dosahujú v medzinárodných testovaniach podpriemerné výsledky, ale tieto výsledky sú značne determinované sociálnym zázemím rodiny žiakov (silná väzba medzi socioekonomickým postavením žiaka a jeho učebnými výsledkami).

Edukácia žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia predstavuje aktuálny problém - preraďovanie žiakov do špeciálnych škôl, nedostatočná školská dochádzka, neuspokojivé vzdelávacie výsledky, ukončenie školskej dochádzky v nižšom ročníku a pod.. Školy zaznamenávajú uvedené problémy v regiónoch, kde je zvýšené zoskupenie najmä rómskeho obyvateľstva, ktoré žije v neprimeraných sociálno-ekonomických podmienkach. Žiaci prichádzajúci z tohto prostredia tvoria najpočetnejšiu skupinu žiakov zo SZP (Belková, 2019).

V príspevku sa venujeme významu a postaveniu sociálneho pedagóga v školskom prostredí v kontexte požiadaviek doby, legislatívnych zmien. Pomenujeme profesionálne, osobnostné predpoklady sociálneho pedagóga, opíšeme metódy, techniky práce. Rozoberieme oblasť prevencie sociálno-patologických javov, sociálno-pedagogickú diagnostiku, poradenstvo, ponúkneme riešenia sociálno-výchovného problému.

Výchova k prosociálnosti žiakov je dobrým prostriedkom na zvýšenie sociálneho porozumenia, tolerancie, dôvery, zníženia rizika konfliktov, a tým aj primárnej prevencie. V rozvoji prosociálnosti, empatie a tolerancie vidíme význam pri utváraní osobnosti žiaka, najmä v jeho sociálnom a morálnom vývine. Vzhľadom ku skutočnosti, že škola hneď po rodine patrí medzi sekundárne výchovné a socializačné činitele, ťažisko preventívneho úsilia by malo spočívať prioritne na nej. Uskutočňovanie primárnej prevencie v školách by sa malo stať nevyhnutnosťou a umocnené vzájomnou spoluprácou pedagogických a odborných zamestnancov školy.

V súčasnosti zaznamenávame dlhodobý nárast problémového správania u žiakov, čo vyvoláva spoločenskú potrebu jeho efektívneho predchádzania a riešenia. Škola ako odborná výchovno-vzdelávacia inštitúcia môže túto úlohu zabezpečovať prostredníctvom erudovaných pedagogických, ale najmä odborných zamestnancov školy. V úvode príspevku približujeme poradenstvo, jeho formy, ale aj poradenské metódy z aspektu profesie sociálneho pedagóga. Osobitnú pozornosť venujeme aj vymedzovaniu sociálno-pedagogického poradenstva z aspektu jeho foriem.

Príspevok poukazuje na potrebu pôsobenia sociálneho pedagóga v školách. Osobitne sa zameriava na žiakov pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia so zreteľom na rómskych žiakov. V príspevku je predstavený projekt PRINED, prostredníctvom ktorého sa vytvára priestor pre zamestnanie sociálneho pedagóga v školách.

Príspevok analyzuje problematiku šikanovania a kyberšikanovania ako závažného sociálno-patologického javu. Zároveň približuje nové formy kyberšikanovania. Osobitnú pozornosť venuje ich prevencii v školskom prostredí.

Príspevok analyzuje problematiku šikanovania a kyberšikanovania ako závažného sociálno-patologického javu. Zároveň približuje nové formy kyberšikanovania, pričom osobitnú pozornosť venuje ich prevencii v školskom prostredí.

V príspevku analyzujeme možnosti primárnej prevencie vzniku drogových závislostí v podmienkach základných a stredných škôl a približujeme ich konkrétne formy. Zároveň prezentujeme vybrané výsledky výskumu uskutočneného u koordinátorov prevencie drogových závislostí a ďalších sociálno-patologických javov na vybraných základných a stredných školách vo všetkých krajoch Slovenska.

V príspevku analyzujeme možnosti primárnej prevencie vzniku drogových závislostí v podmienkach základných a stredných škôl a približujeme ich konkrétne formy. Zároveň prezentujeme vybrané výsledky výskumu uskutočneného u koordinátorov prevencie drogových závislostí a ďalších sociálnopatologických javov na vybraných základných a stredných školách vo všetkých krajoch Slovenska.

Sociálny pedagóg patrí medzi pomáhajúce profesie, ktorých expanzia nastala po roku 1989. Ich vznik bol iniciovaný nárastom sociálno-patologických javov u detí, mládeže a dospelých a jeho uplatnenie v sociálno-výchovnej praxi bolo úzko koncipované. Sociálni pedagógovia nachádzali uplatnenie v zariadeniach výchovnej prevencie. Možnosť pôsobenia v týchto zariadeniach upravoval zákon o školských zariadeniach z roku 1993. Aj keď v porovnaní s minulosťou sú možnosti uplatnenia sociálnych pedagógov v prevencii sociálno-patologických javov širšie, stále vidíme v tomto smere rezervy, pričom táto profesia v podmienkach Slovenska nie je u odbornej, ale ani laickej verejnosti dostatočne akceptovaná.