V súčasnosti zaznamenávame dlhodobý nárast problémového správania u žiakov, čo vyvoláva spoločenskú potrebu jeho efektívneho predchádzania a riešenia. Škola ako odborná výchovno-vzdelávacia inštitúcia môže túto úlohu zabezpečovať prostredníctvom erudovaných pedagogických, ale najmä odborných zamestnancov školy. V úvode príspevku približujeme poradenstvo, jeho formy, ale aj poradenské metódy z aspektu profesie sociálneho pedagóga. Osobitnú pozornosť venujeme aj vymedzovaniu sociálno-pedagogického poradenstva z aspektu jeho foriem.
Poradenstvo v podmienkach Slovenska zabezpečujú školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, medzi ktoré patria centrá:
- pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie,
- špeciálno-pedagogického poradenstva.
Ich činnosť a úlohy sú vymedzené zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní. V § 130 uvedeného zákona sa uvádza, že v školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie sa vykonáva najmä:
- psychologická činnosť,
- pedagogická činnosť,
- špeciálnopedagogická činnosť vrátane logopedickej a liečebno-pedagogickej činnosti,
- sociálna činnosť zameraná na optimalizáciu výchovného, vzdelávacieho, psychického, sociálneho a kariérového vývinu detí od narodenia až po ukončenie prípravy na povolanie.
Odborníci, ktorí v inštitúciách pôsobia poskytujú poradenské služby aj zákonným zástupcom detí a pedagogickým zamestnancom.
Poradenské zariadenia vykonávajú nasledujúce činnosti: preventívne, poradenské, diagnostické, terapeutické, rehabilitačné a i. činnosti.
V zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v § 19 je sociálne poradenstvo vymedzované ako odborná činnosť zameraná na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii. Sociálne poradenstvo sa vykonáva na úrovni základného sociálneho poradenstva a špecializovaného sociálneho poradenstva. Základné sociálne poradenstvo je zamerané na posúdenie povahy problému fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, poskytnutie základných informácií o možnostiach riešen