doc. Ing. Dagmar Hrašková, PhD.

Vzdelávanie je základným ľudským právom. Ak majú štáty záujem poskytnúť tomuto základnému právu dôstojné postavenie, musia zabezpečiť všetkým občanom spravodlivý prístup ku kvalitnému a inkluzívnemu vzdelávaniu spôsobom, aby žiaden žiak nebol z tohto procesu vyčlenený. V priebehu posledných rokov možno vidieť zvyšujúce sa nároky v rôznych oblastiach spoločenského života. Celosvetový vývoj vedy a techniky založený na moderných informačných a komunikačných technológiách zvyšuje nároky na kvalitu pracovnej sily. To si vyžaduje kvalitnejšiu prípravu založenú na schopnostiach a zručnostiach využiteľných v praxi. Treba neustále zvyšovať kvalitu vzdelávacieho procesu, pripravovať sa na zvládnutie zvyšujúcich sa požiadaviek v spoločnosti pedagógov aj žiakov prostredníctvom implementácie moderných praktík do výučby, medzi ktoré patrí aj dištančné vzdelávanie.

Efektívna prevencia pred nezamestnanosťou na trhu práce začína kariérnou výchovou a poradenstvom v školách a v školských zariadeniach. Uskutočňuje sa prostredníctvom širokého spektra vzdelávacích aktivít, ktoré prinášajú nové informácie o možnostiach rozvoja schopností a zručností žiakov. Dôležitou súčasťou kariérnej výchovy a poradenstva je predovšetkým využívanie informačných a komunikačných technológií, hodnotenie efektívnosti práce poradcov v systéme výchovného poradenstva a získavanie aktuálnych informácií o možnostiach a obsahu odbornej prípravy v školách.

Európska komisia v novembri 2018 zorganizovala tretí Európsky týždeň odborných zručností, ktorého cieľom bolo zvýšiť atraktívnosť odborného vzdelávania a prípravy ľudí pre praktické zručnosti, ktoré zlepšujú ich uplatnenie na trhu práce. Pod heslom „Objav svoj talent“ mali tisíce mladých ľudí v celej Európe príležitosť dozvedieť sa viac o možnostiach odbornej prípravy a kariérneho rozvoja počas viac ako tisícky podujatí, ktoré sa konali v celej Európe až do decembra 2018.

Významným poznaním, s ktorým sa v súčasnosti stotožňuje čoraz väčší počet riadiacich zamestnancov a personálnych odborníkov malých, stredných aj veľkých podnikov je skutočnosť, že ľudský faktor je jediným dynamickým predpokladom a tvorcom súčasného i budúceho úspechu podniku. Kvalifikovaný ľudský potenciál tvorený zručnosťami, schopnosťami, skúsenosťou a motiváciou nepretržite sa rozvíjajúcich zamestnancov predstavuje najdynamickejšiu silu budúceho rozmachu spoločnosti, rozhoduje o efektívnosti jej aktuálneho fungovania a strategického rozvoja. Vysokokvalifikovaní zamestnanci posúvajú organizáciu smerom k úspechu a predstavujú najvýznamnejšiu intelektovú silu podniku.

Súčasná moderná forma vzdelávania je zastúpená tzv. e-learningom, prípadne blended learningom. E-learningové prostredie je v dnešnej dobe prístupné prakticky zo všetkých miest a kdekoľvek s pomocou počítača pripojeného k internetu a užívateľom ponúka veľké množstvo študijných materiálov rôznych foriem vyžadujúcich viac či menej interakcie.

V súčasnej praxi sa v súvislosti s modernými formami vzdelávania stretávame s pojmami e-learning, m-learning, blended learning, dištančné vzdelávanie, distribuované vzdelávanie, flexibilné vzdelávanie, online a offline vzdelávanie a pod. V dobe pred rozvojom elektronizácie a digitalizácie sme boli svedkami vzniku rôznych foriem vzdelávania, ktoré boli založené na komunikácii formou poštovej korešpondencie, resp. formou telefonického spojenia. Obsah vzdelávania bol doručovaný aj poštou vo forme tlačených materiálov, bol vysielaný masmediálnymi prostriedkami (rozhlas a televízia). Charakteristickými črtami tohto typu vzdelávania bolo potlačenie jeho prezenčnej zložky, pretože si nevyžadovalo fyzickú prítomnosť na určitom mieste, ide o tzv. vzdelávanie na diaľku alebo dištančné vzdelávanie.

V súčasnej postmodernej spoločnosti je človek formovaný kultúrnymprostredím, ktoré do istej miery ovplyvňuje jeho budúce smerovanie. Snahy človeka nadobúdať nové poznatky, vedomosti a zručnosti,sú limitované zvyklosťami komunít či spoločenskými normami. Kultúra sa považuje za duchovný základ spoločnosti, ktorý je meradlom jej vyspelosti a súčasťou národnej identity, zároveň chápe aj význam jej ekonomického potenciálu, ktorému sa v našich podmienkach  školstva zatiaľ nepripisuje adekvátny význam. Na školách sa čoraz častejšie stretávame so situáciou, že študent nie je schopný porovnať súčasné kultúrne súvislosti s minulosťou, opísať svoje estetické zážitky, vyjadriť svoj názor, prípadne vytvoriť svoju prácu podľa vybranej kultúrnej akcie. V záujme dosiahnutia vyššej kvality úrovne vzdelávania na školách, by mal pedagóg viac apelovať na motiváciu u študenta, aby lepšie porozumel kultúrnym artefaktom a využívaniu nástrojov kultúry pre sebavyjadrenie či jeho komunikáciu, pri hodnotení študenta by sa mal pedagóg vyvarovať paušálnych súdov a šablónovitých kritérií, ktoré by sa mohli necitlivo dotknúťjeho osobnostného zamerania. Je dôležité, aby uplatňoval diferencovaný a individuálny prístup u každého študenta.

Starostlivosť o zdravie zamestnancov v súčasnej dobe riešia organizácie, ktoré chcú mať pod kontrolou náklady a produktivitu práce. Stres, psychické problémy a zvyšujúci sa priemerný vek zamestnancov, zvyšuje aj riziko civilizačných ochorení. Ak organizácia nerobí pre zamestnancov nič v oblasti zdravia, zhoršený zdravotný stav ju dobehne vo zvýšených nákladoch. Zdraví ľudia sú najlepším predpokladom úspechu spoločnosti. Zdravý pracovník je efektívnejší, podáva lepší pracovný výkon a nie je rizikom pre seba, kolegov, ani pre organizáciu.

Dvadsiate prvé storočie sa nesie v duchu budovania znalostnej spoločnosti a veľkého technického rozvoja. Práve elektronické vzdelávanie umožňuje prepojenie týchto dvoch konceptov a budovanie učiacej sa organizácie. Rýchle šírenie informácii má pre každú organizáciu strategický význam. V súčasnej dobe sa považuje za základný pilier znalostnej spoločnosti výchova, vzdelávanie, veda, výskum a inovácie, ako aj informatizácia a digitalizácia. Výchova a vzdelávanie sú základným determinantom rozvoja spoločnosti, nakoľko by mali viesť ľudí k humanizmu, tolerancii, solidarite, spolupráci a zodpovednosti k životu a uskutočňovať systematické odovzdávanie spoločných kultúrnych a demokratických hodnôt v medzigeneračnom procese.

V súčasnosti všetci žijeme hektický život plný zmien, do popredia sa dostávajú technické vymoženosti a vytráca sa osobný kontakt človeka. Mnohé profesie zanikajú, a mnohé zasa získavajú svoje opodstatnenie. Povolanie pedagóga má však stále svoje neodmysliteľné miesto v spoločnosti, nakoľko práve učitelia boli pri našom vývoji, vedome či nevedome nás formovali, mnohým ovplyvnili osudy a ukázali ďalšiu cestu smerovania. Každá snaha o skvalitnenie vzdelávacieho systému stojí na kľúčových hráčoch, t. j. na kvalitných pedagógoch. V súčasnosti je čoraz viac badateľná kríza učiteľského povolania. Pedagógovia sú nedostatočne finančne ohodnotení, zhoršujú sa ich pracovné podmienky, niekedy nezvládajú dostatočne pružne reagovať na dynamické zmeny vo výkone povolania, zvyšuje sa ich priemerný vek a stupňuje sa odliv mladých perspektívnych pedagógov do iných profesií. Mnohí kvalitní a zanietení pedagógovia hľadajú možnosti zárobku popri zamestnaní a nevyužívajú svoj potenciál na motiváciu a pestovanie tvorivosti mladej generácie pri riešení úloh výchovného a vzdelávacieho procesu.

V súčasnej dobe sa stále častejšie spoliehame na flexibilitu služieb v oblasti informačno-komunikačných technológií, pretože nám ponúkajú široké možnosti komunikácie a podstatne nám uľahčujú náš spôsob života. Treba si však uvedomiť, že okrem výhod prinášajú aj určité riziká, nakoľko sa niekedy stávajú zbraňou, ktorá sa môže obrátiť proti nám. Jedným z rizík je šikanovanie a kybernetické šikanovanie, tzv. kyberšikana (cyber bullying, online bullying), ktoré sa prejavujú medzi mládežou na všetkých typoch škôl, na sociálnych sieťach a pod.

Informačná gramotnosť sa v súčasnosti považuje za jednu z kľúčových kompetencií 21. storočia a pre efektívne fungovanie človeka v globálnej spoločnosti, ovládanej informáciami. Predstavuje súbor schopností, ktoré umožňujú človeku rozpoznať informačnú potrebu, nájsť, vyhodnotiť a efektívne využívať potrebné informácie k svojmu osobnostnému a profesionálnemu rozvoju.

Súčasná školská výchovno-vzdelávacia sústava na Slovensku je zameraná na posilnení autonómie a zodpovednosti škôl, čo vedie ku flexibilnému rozhodovaniu o vlastných vzdelávacích programoch a efektívnej ponuke širokého spektra vzdelávacích aktivít pre žiakov a rodičov pri výbere tej najlepšej a najreálnejšej vzdelávacej cesty. Hlavné ciele výchovy a vzdelávania majú umožniť žiakovi získať kompetencie, a to najmä v oblasti komunikačných schopností, využívania informačno-komunikačných technológií, v matematickej a jazykovej gramotnosti, sociálne, kultúrne a občianske kompetencie, manuálne zručnosti, tvorivé, umelecké a psychomotorické schopnosti, ako i aktuálne poznatky, s ktorými žiak nájde perspektívne uplatnenie na trhu práce.

Súčasná globalizácia ekonomiky predstavuje prechod od národného k svetovému hospodárstvu, pričom celosvetová prepojenosť a vzájomná závislosť prináša mnohé flexibilné zmeny, ktoré ovplyvňujú nielen ekonomiku, ale aj ostatné oblasti spoločenského života, medzi ktoré patrí aj oblasť vzdelávania. Vznik zjednotenej Európy si vyžaduje presadzovať európsku dimenziu vzdelávania, mobilitu študentov a učiteľov v rámci EÚ, aktívne zapájanie sa do vzdelávacích programov EÚ. Ak má náš rezort školstva udržať krok s ostatnými krajinami EÚ, pripravovať absolventov schopných reagovať na potreby moderného trhu práce, rozvíjať vedecko-výskumný potenciál a všetko to realizovať s čo najmenším administratívnym zaťažením, je komplexná digitalizácia vzdelávania v súčasnom zložitom globálnom prostredí nevyhnutnosťou. Aj z tohto dôvodu MŠVVaŠ SR rozbehlo projekt digitalizácie regionálneho školstva v súlade so záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi zo Stratégie Európa 2020, ktorého tézy sú rozpracované v materiáli „Koncepcia informatizácie rezortu školstva s výhľadom do roku 2020 – DIGIPEDIA 2020“.

Slovensko je jednou z najmladších krajín EÚ s takmer dvomi miliónmi mladých ľudí do 30 rokov. Súčasná mladá generácia predstavuje podstatnú časť obyvateľstva – cca 37,4 %. Táto skupina má špecifické potreby, ktoré treba brať do úvahy v procese ich prípravy na život a pracovnú dráhu. Na základe týchto dôvodov MŠVaŠ SR vypracovalo „Návrh Stratégie Slovenskej republiky pre mládež na roky 2014 – 2020“. Ide o dokument, ktorý popisuje strategické ciele v rôznych oblastiach života mladých ľudí, ktoré chce Slovensko dosiahnuť do roku 2020. Za základné témy boli určené tematické oblasti Stratégie EÚ pre mládež a to vzdelávanie, zamestnanosť, sociálna inklúzia, participácia, dobrovoľníctvo, zdravie a zdravý životný štýl, tvorivosť a podnikavosť, mládež a svet a práca s mládežou. Stratégia je výsledkom aktívneho dialógu mládeže so zástupcami štátnej správy, regionálnej a miestnej samosprávy, ako aj mimovládneho sektora.