V súčasnej postmodernej spoločnosti je človek formovaný kultúrnymprostredím, ktoré do istej miery ovplyvňuje jeho budúce smerovanie. Snahy človeka nadobúdať nové poznatky, vedomosti a zručnosti,sú limitované zvyklosťami komunít či spoločenskými normami. Kultúra sa považuje za duchovný základ spoločnosti, ktorý je meradlom jej vyspelosti a súčasťou národnej identity, zároveň chápe aj význam jej ekonomického potenciálu, ktorému sa v našich podmienkach školstva zatiaľ nepripisuje adekvátny význam. Na školách sa čoraz častejšie stretávame so situáciou, že študent nie je schopný porovnať súčasné kultúrne súvislosti s minulosťou, opísať svoje estetické zážitky, vyjadriť svoj názor, prípadne vytvoriť svoju prácu podľa vybranej kultúrnej akcie. V záujme dosiahnutia vyššej kvality úrovne vzdelávania na školách, by mal pedagóg viac apelovať na motiváciu u študenta, aby lepšie porozumel kultúrnym artefaktom a využívaniu nástrojov kultúry pre sebavyjadrenie či jeho komunikáciu, pri hodnotení študenta by sa mal pedagóg vyvarovať paušálnych súdov a šablónovitých kritérií, ktoré by sa mohli necitlivo dotknúťjeho osobnostného zamerania. Je dôležité, aby uplatňoval diferencovaný a individuálny prístup u každého študenta.
Kultúra je špecifickou formou ľudskej činnosti, ktorá obohacuje naše životy, podieľa sa na hospodárskom raste, zamestnanosti a sociálnej kohézii, je nápomocnápri pretváraní mestských a vidieckych oblastí a podporuje trvalo udržateľný cestovný ruch. V každej krajine sú pamiatky z minulosti, tvoriace súčasť jej histórie a dokumentujúce majstrovstvo jej obyvateľov. Na Slovensku je veľa kultúrnych pamiatok, ale aj veľa ľudových kultúrnych zvykov, ktoré sa v súčasnosti zvyknú používať ako vedomosti, zručnosti, materiálne a nemateriálne produkty ľudskej činnosti, ktoré sa odovzdali z generácie na generáciu ústne alebo praktickým predvedením. Kultúrne pamiatky, ktoré sú dôležitou súčasťou celého kultúrneho dedičstva Slovenska, nesú označenie národné kultúrne pamiatky a štát im venuje zvýšenú pozornosť. Niektoré pamiatky sú zaradené do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva.
Kultúrne dedičstvo
Mnohé produkty kultúry sa stávajú kultúrnym dedičstvom a vďaka tomu zohrávajú významnú úlohu v spoločnosti.
Kultúrne dedičstvo tvoria:
- materiálne hodnoty (historické a prírodné pamiatky, zbierkové predmety, dokumenty v múzeách, galériách, knižniciach a pod.),
- duchovné hodnoty (zvyky, tradície, historické fakty, tradičné remeselné zručnosti a pod.).
Kultúrne dedičstvo, ako živý a funkčný systém, by mal predstavovať možnosť jeho adekvátneho využívania za účelom oživenia kultúrneho života (napr. zachovávanie ľudovej obradovej kultúry), impulz pre voľnočasové aktivity (napr. príprava tradičných pokrmov, výroba tradičných krojov, podpora ľudových remeselných techník), ale aj atraktívnu možnosť prezentácie, vedúcej k oživeniu záujmu o danú lokalitu. V Deklarácií Národnej rady SR o ochrane kultúrneho dedičstva sa uvádza, že kultúrne dedičstvo SR je nenahraditeľným bohatstvom štátu a jeho občanov, je dokladom vývoja spoločnosti, filozofie, náboženstva, vedy, techniky, umenia, dokumentom vzdelanostnej a kultúrnejúrovne slovenského národa, iných národov, národnostných menšín, etnických skupín a jednotlivcov, ktorí žijú alebo v minulosti žili na území Slovenska.
Kultúrne ded