Dvadsiate prvé storočie sa nesie v duchu budovania znalostnej spoločnosti a veľkého technického rozvoja. Práve elektronické vzdelávanie umožňuje prepojenie týchto dvoch konceptov a budovanie učiacej sa organizácie. Rýchle šírenie informácii má pre každú organizáciu strategický význam. V súčasnej dobe sa považuje za základný pilier znalostnej spoločnosti výchova, vzdelávanie, veda, výskum a inovácie, ako aj informatizácia a digitalizácia. Výchova a vzdelávanie sú základným determinantom rozvoja spoločnosti, nakoľko by mali viesť ľudí k humanizmu, tolerancii, solidarite, spolupráci a zodpovednosti k životu a uskutočňovať systematické odovzdávanie spoločných kultúrnych a demokratických hodnôt v medzigeneračnom procese.
Jednou z dominantných charakteristík dnešnej doby je aj využívanie informačno-komunikačných technológií vo všetkých oblastiach spoločenského života. Tie sú základom vývoja elektronického vzdelávania v spoločnosti. Moderné informačné a komunikačné technológie (ďalej „IKT“) významnou mierou vplývajú nielen na život jednotlivca, ale aj celej spoločnosti. Tieto technológie našli svoje opodstatnenie aj v rezorte školstva, v ktorom predstavujú jednu z najvýznamnejších zmien vo vzdelávacej oblasti.
Technické prostriedky sa do vyučovacích procesov dostávajú prostredníctvom projektov, ktoré umožňujú celkovú zmenu prístupu vyučujúceho k celkovému procesu vyučovania.
Predpokladom využívania takejto formy výučby je zlepšená interaktívna komunikácia žiakov a učiteľov navzájom.
Dištančné vzdelávanie
Ešte pred rozvojom IKT sme boli svedkami vzniku rôznych foriem vzdelávania, ktoré boli založené napr. na komunikácii formou poštovej korešpondencie resp. telefonickým spojením. Obsah vzdelávania bol doručovaný aj poštou vo forme tlačených materiálov alebo bol vysielaný masmediálnymi prostriedkami, ako boli rozhlas a televízia. Charakteristickými črtami tohto typu vzdelávania bolo potlačenie jeho prezenčnej zložky, pretože si nevyžadovalo fyzickú prítomnosť na určitom mieste, nazývalo sa aj vzdelávaním na diaľku, resp. dištančným vzdelávaním.
Typickým pre dištančné vzdelávanie je, že učiteľ a študenti sú od seba oddelení, a to časom alebo geografickou vzdialenosťou (alebo oboma súčasne). Vzdelávanie je poskytované synchrónnymi alebo asynchrónnymi prostriedkami, ktoré zahŕňajú písomnú alebo telefonickú kor