Ľudské zdroje

Pri preberaní funkcie vedúceho zamestnanca v školstve hrá moc kľúčovú úlohu, pričom môže buď podporovať pozitívne medziľudské vzťahy a pracovnú klímu, alebo naopak spôsobiť deštruktívne následky. Odborné rady sú zamerané na sebareflexiu, schopnosť správne reagovať na spätnú väzbu, a na prepojenie teórie s praxou prostredníctvom vhodného individuálneho vedenia, čím by sa mohla dosiahnuť lepšia adaptácia vedúcich na ich úlohu a minimalizácia napätí v kolektívoch.

V americkom sci-fi filme z roku 2014 s názvom Divergencia, ktorý bol nakrútený podľa románu Veroniky Rothovej, zakladatelia sveta vytvorili systém, v ktorom boli ľudia rozdelení do 5 frakcií – piatich rôznych spôsobov života: sebaobetovanie, harmónia, otvorenosť, bojovnosť, vzdelanosť. Tí, ktorí vo svojej novej frakcii nedokončili iniciačnú skúšku, stali sa bezprizornými a boli nútení žiť v chudobe na ulici. Mladý človek po dovŕšení 16. roku prešiel testom, ktorý mu frakciu určil. Jedno rozhodnutie mu zmenilo život.

Krízová udalosť je akákoľvek udalosť, sekvencia udalostí, ktorá prekoná bežné zvládacie mechanizmy jednotlivca. Charakter špecifickej krízovej situácii majú udalosti s obzvlášť závažným dopadom na školskú komunitu a spoločnosť, s potenciálom polarizovať spoločnosť, s väčším počtom mŕtvych a zranených, s históriou riešenia tráum a strát v školskej komunite, s väčším počtom zasiahnutých (trieda, celá škola), s obzvlášť zraniteľnou alebo traumatizovanou populáciou v školskej komunite, udalosť vysoko sledovaná médiami (podporné opatrenia). Cieľová skupina: všetky deti/žiaci zasiahnuté krízovou udalosťou v škole. Cieľ: Poskytnúť deťom/žiakom odbornú starostlivosť zameranú na špecifické obdobie v ich živote po krízovej udalosti (traumy, úmrtia, zranenia, polarizácia a pod.) Forma: Krízovú intervenciu realizujú zväčša 2 členovia intervenčného tímu s celými triedami alebo s menšími skupinami zvlášť zraniteľných detí/žiakov bez prítomnosti pedagógov, a to priamo v triede. Ďalší zamestnanec je na chodbe pripravený stabilizovať deti/žiakov, ktorí odídu z intervencie.

KULTIVÁCIA CHARAKTERU ČLOVEKA 21.STOROČIA Človek má jedinečnú schopnosť učiť sa, reflektovať spoznané, flexibilne sa prispôsobovať životným podmienkam a ovplyvňovať kvalitu svojho života. Je to neustály intelektuálny boj hlavne vtedy, keď je učenie ťažké. Intelektuálna vytrvalosť je cnosť a zvyk, ktorý pochádza z lásky k učeniu. Ide o dispozíciu, ktorej hlavným cieľom je prekonávanie prekážok, aby sme mohli pokračovať v intelektuálnej činnosti pri dosahovaní svojich cieľov. Dôležité je uvedomiť si, že intelektuálny úspech a kvalita života závisia od intelektuálnej vytrvalosti. Článok si možno stiahnuť v časti Súvisiace formuláre a dokumenty pod textom.

Každá organizácia z času na čas prechádza zmenami. Niektoré sú výraznejšie, iné majú charakter iba kozmetických úprav. Investície do formovania zdravej kultúry školy sa však vrátia dvojnásobne. Prvýkrát vo výkone zamestnanca, pocite jeho úspešnosti, kde čoraz významnejší vplyv nadobúda kvalita a efektivita práce. Druhýkrát v osobnosti lídrov školy, keďže sa v tomto smere rozvíjajú jeho riadiace schopnosti a kompetencie.

Príspevok rieši problematiku hodnotenia učiteľov podľa náročnosti ich pracovných činností a prináša zistenia z deskriptívnej analýzy dát výskumu podporovaného agentúrou VEGA 1/0415/22 „Subjektívne vnímaná náročnosť profesijných činností učiteľov verzus ich životná spokojnosť“. Pre učiteľov primárneho vzdelávania predstavujú najväčšiu psychickú záťaž: príprava individuálnych edukačných plánov a individuálna starostlivosť o žiakov so zdravotným znevýhodnením, riešenie problémových situácií a konfliktov medzi žiakmi v triede, činnosti súvisiace s dohľadom nad bezpečnosťou detí a sebaobsluhou žiakov. Aj z tohto dôvodu odporúčame do motivačno-hodnotiacich rozhovorov zaradiť aj problematiku vnímania záťaže učiteľa profesijnými činnosťami.

Prokrastinácia (anglicky procrastination) pochádza z latinského slovesa procrastinare – kombinácia príslovky pro, ktorá implikuje pohyb dopredu, smerom k niečomu a „crastinus“ vo význame patriaci k zajtrajšku (DeSimon, 1993, In Ferrari, Johnson, McCown, 1995). Ide o odkladanie povinností, úloh na neskôr, odďaľovanie rozhodnutia a práce. Môže ísť aj o nesúlad medzi pôvodným zámerom a výsledným správaním. Sprievodným pocitom môže byť aj úzkosť z nesplnenej úlohy, pocit viny, zníženie výkonu. Výsledkom môže byť subjektívny diskomfort –„mal by som..., ale nechce sa mi“.

Stať sa spoločenskou bytosťou a úspešne zvládať roly v spoločenskom živote nie je len otázkou výchovy a vzdelávania. Prioritne ide o proces socializácie, učenie sa v spoločenských podmienkach, proces vzniku a vývinu osobnosti vo vzájomnej závislosti od spoločenského prostredia, v ktorom sa jedinec vyvíja a následne pôsobí. Rola a jej dimenzie predstavujú rozmer zvnútornenia a osvojenia si typu spôsobu správania, ktoré vyplýva z pozície, ktorú zastáva. Úspešne zvládať jednotlivé role nie je samozrejmosťou, jej kvalitnému zvládaniu sa treba učiť. Implementovať celý rad rolí, ktoré v živote zastávame, predpokladá rozmer schopnosti sebareflexie, sebakorekcie, autoregulácie, rozmer reálneho vnímania seba, vnútornej disciplíny, kultúry i grácie, ktorá bude aj vzorom pre formujúcich sa jedincov.

Od riadiaceho pracovníka na akomkoľvek úseku práce sa bude očakávať, že všetky svoje roly bude zvládať skvele a bude príkladom pre iných. Je to obrovská výzva, pretože zlyhanie v niektorej z rolí môže predstavovať „domino efekt“. Aj ten najlepší riadiaci pracovník ak zlyhá čo i len v jednej z rolí, odrazí sa to na kvalite jeho hodnotenia.

Hlas je človeku daný geneticky. Vyvíja sa s jeho dospievaním a starnutím. Človek sa naučil používať hlas v mnohých smeroch. Od nepamäti pestoval rôzne druhy spevu, jódlovanie, výskanie. Hlasom dokážeme napodobňovať rôzne zvuky. Nás zaujíma verbálna stránka v praktickej rovine, v každodennom živote, v zamestnaní, v školskom procese, v riadení, v prezentovaní sa pri určitých príležitostiach.

V 80. rokoch minulého storočia sa začali vo výskumoch vedenia ľudí objavovať názory nazývané nové vedenie. Pôvodné výskumy hľadali predovšetkým optimálny štýl riadenia, ktorý by viedol k zvýšeniu efektívnosti práce a k vyšším výkonom. Nová doba však vyžaduje zmeny kvalitatívne – prekonávanie pôvodných parametrov, noriem a zvyklostí. Dobrý vedúci má víziu, ktorá dokáže strhnúť nasledovníkov a podriadených k zásadnej transformácii reality. Do riadenia sa popri racionálnych prvkoch dostávajú prvky emocionálne a iracionálne, ako aj vzťah medzi vedúcim a podriadenými. 

Musíme sa len rozhodnúť, čo spravíme s časom, ktorý nám bol daný. R. R. Tolkien SWOT analýza je jednou z najjednoduchších a najpoužívanejších diagnostických nástrojov. Jej využiteľnosť je širokospektrálna, pretože jej spracovaním dokážeme získať obraz nie len o aktuálnom stave, ale aj o možnom ďalšom smerovaní analyzovaného subjektu. 

Snaha o transformáciu školstva spojená so snahou o zlepšenie kvality a výsledkov vzdelávania prebieha v mnohých kútoch sveta. Čoraz častejšie sa stretávame s nespokojnými učiteľmi, čo v nich potláča akékoľvek nadšenie pre angažovanosť v rovine skvalitnenia procesu edukácie v škole. V príspevku sa venujeme problematike implementovania zmien, ich jednotlivým etapám v špecifickom prostredí škôl a opíšeme stratégie realizácie zmeny v edukačnom prostredí.

Je aktualizačné vzdelávanie povinné pre všetkých pedagogických zamestnancov vrátane vychovávateľov? V akom rozsahu?   

Školské prostredie a škola ako inštitúcia funguje na podobných pravidlách ako každá iná firma. Ľudia tvoria celok smerujúci k určitému spoločnému cieľu, v našom prípade k vzdelanému žiakovi pripravenému do praktického života.

V príspevku poukážeme na dôležitosť osobnostnej a emocionálnej zrelosti riaditeľky materskej školy ako predpokladu pre efektívne riadenie a budovanie dobrých medziľudských vzťahov v kolektíve materskej školy. Zameriame sa na osobnosť riaditeľky z pohľadu požadovaných vlastností, upozorníme na stres a syndróm vyhorenia ako na faktory, ktoré môžu nepriaznivo vplývať na atmosféru v materskej škole. Poukážeme aj na dôsledky zlyhávajúcich vzťahov v kolektíve.

Každý  pedagogický  zamestnanec  alebo  odborný  zamestnanec  vrátane  manažmentu  školy,  resp.  školského  zariadenia  si  občas  prechádza  ťažším  obdobím,  počas  ktorého  je  viac  náchylnejší  k  prokrastinácii.  Vo  chvíľach,  kedy  sa  prokrastinácia  stáva  našou  súčasťou,  musíme  mať  na  pamäti,  že  treba  vytrvať  v  používaní  nových  návykov  na  prekonanie  prokrastinácie.  V  prvej  časti  príspevku  popisujeme  prokrastináciu,  upozorníme  na  jej  nevýhody,  ale  aj  výhody.  Venujeme  sa  časovému  manažmentu  z  pohľadu  vedúceho  zamestnanca  v  školstve.  Keď  si  človek  vie  dobre  naplánovať  svoj  pracovný  čas,  má  menej  stresu.  Stres  podľa  výskumov  nespôsobuje  iba  množstvo  úloh,  ale  najmä  množstvo  nedokončených  úloh  a  úloh  robených  na  poslednú  chvíľu.

Vystúpenie pred väčšou skupinou ľudí môže byť strachom číslo jedna medzi riaditeľmi. Niektorí sa ho dokonca obávajú viac ako školskej legislatívy. Psychológovia sa domnievajú, že tento strach môže pochádzať ešte z dávnej minulosti, keď neúspech verejného prejavu sa rovnal možnému vylúčeniu zo skupiny, čo prakticky znamenalo smrť.[1] Avšak prípravou, tréningom a postupným nadobúdaním skúseností môžeme prekonať tento strach a na verejnosti podávať silné vystúpenia.

Je pravdou, že duševné zdravie detí i pedagogických zamestnancov sa v čase pandémie sa prejavuje v rôznych podobách, a len postupne sa budeme z tohto zovretia izolácie vyslobodzovať. Nebude to bezproblémové, keďže rastie nápor na psychológov, ktorí pracujú v rôznych zariadeniach. Z toho vyplýva, že tento rozmer izolácie prehĺbil aj dlho tlejúce nevyriešené rodinné i sociálne vzťahy a traumy v rôznych podobách. Tie sa objavujú zvlášť u detí a môžu sa rozvinúť do vážnych problémov aj preto, lebo ich rodina ani škola nedokážu včas a vhodne postrehnúť. Trend individualizácie a napokon aj nútenej sociálnej izolácie hrá v neprospech tých, ktorí pomoc potrebujú - žiakov v školách a školských zariadeniach. V príspevku sa venujeme depresiám, syndrómu chronického klamára, aj syndrómu Alenky v krajine zázrakov.

Prokrastinácia je fenomén, ktorý sa v posledných rokoch stáva stále častejšou premennou vo výskumoch. Je to tiež pojem, ktorý je veľmi dôležitým v rámci školy a vzdelávania, a to nielen zo strany žiakov, ale aj zo strany učiteľov. V príspevku sa venujeme téme prokrastinácie, ktorá je spájaná aj s negatívnymi afektívnymi prejavmi. Rozoberieme hlavné aspekty prokrastinácie, ako aj typy prokrastinácie. Opíšeme výskyt prokrastinácie a vzťah osobnostných vlastností vo vzťahu k tomuto fenoménu.