Pripravenosť detí na školské vzdelávanie z pohľadu učiteliek 1. ročníka ZŠ (1.)

Vydáno:

V poslednom čase je zo strany učiteliek často kritizovaná kontinuita medzi predškolskou a školskou edukáciou. Pritom školská pripravenosť je jednou z dominantných tém, ktoré sa týkajú budúcejúspešnosti žiaka v školskom prostredí. Úlohou každej materskej školy je pripraviť deti do základnej školy tak, aby čo najlepšie zvládali školské povinnosti. Cieľom výskumu bolo zistiť pohľad učiteliek prvých ročníkov základnej školy na pripravenosť žiakov prvých ročníkov na podmienky školskej dochádzky a porovnať zistenia z pohľadu pôsobenia učiteliek v mestách a na dedinách.

Kritéria školskej pripravenosti a predmet výskumu

Školská pripravenosť môže byť v rôznych školách učiteľmi rôzne vnímaná. Bednářová a Šmardová (2012) uvádzajú kritériá školskej pripravenosti nasledovne:

  • telesný (somatický) vývin a zdravotný stav,
  • úroveň vyspelosti poznávacích (kognitívnych) funkcií,
  • úroveň práceschopnosti (pracovné predpoklady, návyky),
  • úroveň zrelosti osobnosti (emocionálno-sociálnej).

Predmetom výskumu boli dve vzorky respondentov. Išlo o učiteľov prvých ročníkov základných škôl (ďalej „ZŠ“) jedného z okresov v Bratislavskom kraji. Oslovených bolo celkovo 26 plnoorganizovaných aj neplnoorganizovaných ZŠ, resp. ZŠ s MŠ. Výskumu sa zúčastnilo 47 učiteliek prvých ročníkov ZŠ. Počet respondentov v meste bol 19 a na dedine 28. V uvedenej výskumnej vzorke nebol ani jeden respondent mužského pohlavia.

 

Analýza a interpretácia výskumných zistení

 

Najčastejšie prejavy nepripravenosti detí na školské vzdelávanie

Až 18 respondentov v meste a 19 z dedín sa vyjadrilo, že najčastejšie prejavy nepripravenosti detí na školské vzdelávanie je v oblasti zlej výslovnosti hlások a hláskových skupín. Nasledovala citová labilita detí. Zistilo sa, že respondentky z miest považujú za problémové iné oblasti ako respondentky z dedín.

 

V rámci interview respondentky uviedli, že súčasní rodičia nemajú na deti čas, preto sa s nimi menej rozprávajú. Deti následne majú pasívnu slovnú zásobu. Tým, že nerozprávajú, nemajú možnosť precvičovať správnu výslovnosť hlások, preto sa stáva, že ich zle vyslovujú. Dôvody citovej lability vidia respondentky v dnešnom uponáhľanom svete, ktorý je zameraný h