V poslednom čase je zo strany učiteliek často kritizovaná kontinuita medzi predškolskou a školskou edukáciou. Pritom školská pripravenosť je jednou z dominantných tém, ktoré sa týkajú budúcej úspešnosti žiaka v školskom prostredí. Úlohou každej materskej školy je pripraviť deti do základnej školy tak, aby čo najlepšie zvládali školské povinnosti. Cieľom výskumu bolo zistiť pohľad učiteliek prvých ročníkov základnej školy na pripravenosť žiakov prvých ročníkov na podmienky školskej dochádzky a porovnať zistenia z pohľadu pôsobenia učiteliek v mestách a na dedinách.
(pokračovanie z predchádzajúceho čísla)
Adaptácia detí na školské prostredia
Napriek tomu, že niektoré deti sú po sociálnej a emocionálnej stránke na školu pripravené, prejavujú sa takými formami správania, ktoré respondentky musia korigovať prostredníctvom pedagogickej intervencie. Žiaci prvých ročníkov nie sú v oblasti sociálnej a emocionálnej pripravení do školy, čo sa javí respondentkám ako problematické.
Pri odpovediach „iné“ respondentky uviedli, že deti sú „duchom akoby neprítomné, neplačú, nekričia, ale ani sa nijak neprejavujú.
Jedna respondentka sa vyjadrila: „V súčasných triedach je výučba stále problémovejšia. Kým sa žiaci naučia, že v škole majú počúvať, nekrútiť sa v laviciach, nemumlať si, nekričať a nenariekať, tak je polrok preč. Ako ich mám za ten čas učiť ešte aj čítať a písať, keď sa takto prejavujú? Nie je to pre nás ľahké. Snažíme sa, ale v tejto oblasti to ide dolu vodou. Nepomáhajú ani intervencie psychológov, rodičia by mali zmeniť prístup k svojim budúcim školákom a pripraviť ich na školu aj v tejto oblasti.“
Dokážu sa deti v 1. ročníku základnej školy začleniť do sociálnej skupiny triedy, školy? Sú v tejto oblasti dostatočne pripravené? Išlo o otvorenú otázku, v ktorej respondentky mali prezentovať svoj názor. Ich odpovede sme spracovali do jednotlivých okruhov:
- Z môjho pohľadu sú deti dostatočne pripravené, nakoľko väčšina z nich navštevovala