Predškolská pedagogika

Otázka:  Ak absolvujem 1. atestáciu, postúpim v platovej triede? Mám vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa odbor Predškolská a elementárna pedagogika, pracujem ako učiteľka v MŠ, ale nemám strednú pedagogickú školu.

Vyberáme z časti Riadenie školy - Konflikty - školská mediácia Dieťa v predškolskom veku je po duševnej, telesnej i sociálnej stránke zväčša zrelé na vstup do školského života. Ak navštevovalo predškolské zariadenie, kontakt s rovesníkmi sa stal prirodzenou súčasťou jeho rovesníckej skúsenosti. Predškolák je pedagógmi postupne pripravovaný na zmeny. Napriek tomu môže blížiace sa zmeny súvisiace so školskou dochádzkou prežívať úzkostne. 

V poslednom čase je zo strany učiteliek často kritizovaná kontinuita medzi predškolskou a školskou edukáciou. Pritom školská pripravenosť je jednou z dominantných tém, ktoré sa týkajú budúcejúspešnosti žiaka v školskom prostredí. Úlohou každej materskej školy je pripraviť deti do základnej školy tak, aby čo najlepšie zvládali školské povinnosti. Cieľom výskumu bolo zistiť pohľad učiteliek prvých ročníkov základnej školy na pripravenosť žiakov prvých ročníkov na podmienky školskej dochádzky a porovnať zistenia z pohľadu pôsobenia učiteliek v mestách a na dedinách.

V najbližších dňoch sa rodičia dozvedia, kedy budú môcť podávať žiadostí o prijatie detí do materských škôl pre školský rok 2018/2019. 

Učiteľka materskej školy skončila strednú ekonomickú školu, prvý aj druhý stupeň vysokoškolského štúdia absolvovala v štúdijnom odbore predškolská a elementárna pedagogika, pričom prvý stupeň absolvovala v štúdijnom programe predškolská a elementárna pedagogika a druhý v programe učiteľstvo pre primárne vzdelávanie. Máme ju zaradiť do 9. alebo 10. platovej tarify?

Môže absolventka vysokoškolského štúdia prvého stupňa v odbore predškolská a elementárna pedagogika sociálne znevýhodnených skupín a vysokoškolského štúdia druhého stupňa v učiteľskom odbore špeciálna pedagogika a pedagogika mentálne postihnutých vykonávať činnosť pedagogického zamestnanca v nultom ročníku?

Otázka:  Učiteľka materskej školy - spĺňajúca kvalifikačné požiadavky na základe stredoškolského vzdelania (SpŠ, odbor učiteľka MŠ) si v súčasnej dobe zvyšuje kvalifikáciu štúdiom v bakalárskom odbore predškolská a elementárna pedagogika. Má nárok na 5 dní plateného voľna na prípravu a obhajobu záverečnej práce a vykonanie záverečnej skúšky, ak so zamestnávateľom nemá uzatvorenú kvalifikačnú dohodu a jej štúdium nie je zaradené do plánu kontinuálneho vzdelávania?

Otázka: Môže byť učiteľke materskej školy od 1. 9. 2005 uznaná prvá atestácia? Učiteľka ukončila predškolskú a elementárnu pedagogiku na úrovni 1. stupňa vysokoškolského štúdia, pokračovala v štúdiu 2. stupňa vysokoškolského štúdia v odbore učiteľ primárneho vzdelávania (ukončené v r. 2010) a v roku 2014 vykonala prvú atestáciu ako učiteľ primárneho vzdelávania.

Povinné predprimárne vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia už od 3 rokov Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bol doručený do NR SR. 

Vedkyňa Veronika Rybanská a jej kolegovia porovnávali deti zo Slovenska a z Vanuatu a skúmali, či sa líšia v schopnosti odolávať pokušeniu. 

Ak má pedagóg ukončené vysokoškolské štúdium druhého stupňa v štúdijnom programe špeciálna pedagogika a pedagogika mentálne postihnutých a v štúdijnom odbore 1.1.6 špeciálna pedagogika, je možné ho prijať ako pedagóga do bežnej materskej školy? Ak áno, do akej platovej tarify ho zaradíme?

Povinnosť obcí zabezpečiť predškolskú starotlivosť (aj formou finančného príspevku vo výške rodičovského príspevku) 3. marca bol do podateľne NR SR doručený návrh návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava BEBLAVÉHO, Kataríny MACHÁČKOVEJ, Simony PETRÍK a Zuzany ZIMENOVEJ na vydanie zákona o zabezpečení predškolskej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Kristína Žoldošová hovorí, že naše deti nevedia nad úlohami uvažovať. Pri správnom vzdelávaní by sa to pritom mohli naučiť už v materskej škole. 

Podobu vzdelávacích programov pre regionálne školstvo, ako ich poznáme na Slovensku dnes, predurčil školský zákon z roku 2008, deklarujúc tak zásadnú reformu školského vzdelávania. Práve tento zákon odoslal do zabudnutia predchádzajúcu formu kurikulárnych dokumentov a vymedzil, že kurikulum bude mať podobu štátnych a školských vzdelávacích programov. Súčasne celkom detailne stanovil, akú štruktúru tieto programy budú mať, bez ohľadu na to, či ide o materské, základné alebo stredné školy. Štát i školy vtedy v rýchlosti spracovali nové kurikulárne dokumenty, s malou istotou, či školám a vzdelávaniu budú naozaj prospešné. Prax veľmi skoro zachytila sporné miesta týchto nových dokumentov, čo sa stalo jedným z dôvodov, prečo sa už pred dvomi rokmi začalo pracovať na inovácii platných štátnych vzdelávacích programov (ŠVP), aby sa tieto dostali do škôl od septembra 2015.

Dnes by bolo už asi aj nezodpovedné zatvárať oči pred skutočnosťou, že veľkou slabinou predškolskej pedagogiky v slovenských podmienkach, na univerzitnej, vedeckej či koncepčnej úrovni, je jej izolácia od medzinárodného diania, uzavretosť a zacyklenosť do seba, čo ju nesmierne ochudobňuje o nové podnety, produktívne spôsoby uvažovania a tematizáciu nových problémov a výziev a značne uberá z potenciálu pre vlastný rozvoj. Túto skutočnosť dokumentujú slovenské texty z daného odboru, ktoré sa dôsledne vyhýbajú kvalitným zahraničným zdrojom alebo aj existujúce národné kurikulárne dokumenty pre predškolské vzdelávanie, ktoré nové podnety pochádzajúce z medzinárodného diskurzu prevzali úplne nesystematicky, bez toho, aby sa dôkladne spoznal ich zmysel, pôvod a kontexty ich vzniku a pôsobenia. Na tejto úrovni je to jeden z dôvodov, prečo platný národný kurikulárny dokument pre materské školy (ŠVP z roku 2008) zjavne nesie prvky nesystémovosti, ktorá spôsobuje ťažkosti pri jeho prevode do reálnej praxe materských škôl.

Prvou sociálnou skupinou a prostredím pre dieťa je rodina, ktorá zostáva pre väčšinu detí najdôležitejšou skupinou po celé detstvo. Rodina je prostredím, v ktorom dieťa trávi väčšinu svojho života. V nej sa vytvára hodnotová orientácia človeka, v nej dieťa získava základné poznatky, v nej sa pripravuje na školu, v nej sa formujú vzťahy k iným ľuďom. V rodinnom prostredí sa formujú charaktery ľudí, ich postoje k ostatným ľuďom, k práci a k spoločnosti.