Podobu vzdelávacích programov pre regionálne školstvo, ako ich poznáme na Slovensku dnes, predurčil školský zákon z roku 2008, deklarujúc tak zásadnú reformu školského vzdelávania. Práve tento zákon odoslal do zabudnutia predchádzajúcu formu kurikulárnych dokumentov a vymedzil, že kurikulum bude mať podobu štátnych a školských vzdelávacích programov. Súčasne celkom detailne stanovil, akú štruktúru tieto programy budú mať, bez ohľadu na to, či ide o materské, základné alebo stredné školy. Štát i školy vtedy v rýchlosti spracovali nové kurikulárne dokumenty, s malou istotou, či školám a vzdelávaniu budú naozaj prospešné. Prax veľmi skoro zachytila sporné miesta týchto nových dokumentov, čo sa stalo jedným z dôvodov, prečo sa už pred dvomi rokmi začalo pracovať na inovácii platných štátnych vzdelávacích programov (ŠVP), aby sa tieto dostali do škôl od septembra 2015.
Inovácia a jej zákonné limity
V procese inovácií ŠVP sa k najintenzívnejším zmenám pristúpilo v programe pre predškolské vzdelávanie. Dôvodom bolo to, že v predškolskom kurikule v roku 2008 prišlo k najväčším zmenám, keďže materské školy zo zákona, no i z vlastnej vôle prijali rovnaké princípy tvorby vzdelávacích programov, aké boli nastavené pre základné a stredné školy. Išlo o túžbu zmeniť status materských škôl z predškolských zariadení na status škôl, a tak prijať rovnakú logiku a princípy tvorby kurikula, aká je platná pre základné a stredné školy. Táto logika však súčasne narážala na dobre zabehnuté schémy predškolského vzdelávania, na zaužívané, relatívne otvorené kurikulum materských škôl a na špecifiká prevádzky materských škôl. Takže výsledný ŠVP z roku 2008 získal podobu málo prehľadného mixu kurikulárnych noriem, pohybujúcich sa v prekríženom definovaní výkonových a obsahových štandardov, niekoľkých úrovní cieľových kategórií, s obsahom vzdelávania rozpracovaným v spleti tematických okruhov, vzdelávacích oblastí a prierezových tém. Všetko navyše spojené s novou povinnosťou, aby si materské školy v rámci svojich školských programov spracúvali učebné osnovy, ktoré nikdy predtým nemali a ani nepotrebovali.
V praxi slovenských materských škôl sa vzápätí ukázalo, že hoci program nespôsobil ťažkosti v každodennej pedagogickej práci učiteliek, zásadným spôsobom zneistil učiteľky pri plánovaní výchovy a vzdelávania, zaťažil ich novými byrokratickými procedúrami v príprave na pedagogickú prácu a vyvolával bezradnosť, ak sa mali zorientovať v pojmovej spleti, v ktorej sa štátne kurikulum vymedzovalo. Aj keď sa učiteľky v priebehu niekoľkých rokov práce s týmto dokumentom svojpomocne naučili v ňom orientovať a nastavili si ho na svoje potreby (a na požiadavky externej kontroly – Štátnej školskej inšpekcie), nič to nezmenilo na skutočnosti, že ŠVP z roku 2008 nemá presvedčivé konce