V prvej časti príspevku sme uviedli teoretické a legislatívne východiská adaptácie začínajúceho zamestnanca a tiež začínajúceho pedagogického zamestnanca, ktorý je v tomto článku reprezentovaný učiteľom základnej školy (ďalej „ZŠ“). V aktuálnom príspevku prinášame odporúčania z autorovho skúmania v oblasti adaptácie na ZŠ, podnety a návrhy, ktoré z tohto skúmania vyplynuli pre adaptačný proces na školách a návrh modelu priebehu adaptácie začínajúceho učiteľa. V reálnom prostredí konkrétnej školy dozná predložený model rôznych zmien a doplnení, nie je totiž možné zachytiť rozdielnosti takého množstva odlišných kultúr škôl a vzťahových rámcov medzi zamestnancami. Preto treba tento model vnímať ako inšpiráciu pre vytvorenie vlastného spôsobu vedenia adaptácie.
(dokončenie z predchádzajúceho čísla)
Priebeh adaptácie začínajúceho učiteľa na ZŠ
Medzi príklady dobrej praxe, ktoré zo skúmania vyplynuli, môžeme zaradiť tieto javy (Valent, 2016a):
- posadenie začínajúceho učiteľa (ďalej „ZU“) spoločne s uvádzajúcim učiteľom (ďalej „UU“) do kabinetu – umožní dennodenný viacnásobný kontakt, počas ktorého možno operatívne riešiť vzniknuté situácie,
- ak vznikne náročnejší výchovný problém – uskutočniť komunitu triedy spoločne so ZU ako účastníkom a iným mediátorom, napr. ZRŠ,
- poskytnutie mapky školy pre začínajúceho učiteľa,
- dať možnosť ZU vybrať si tému otvorenej hodiny.
Na základe zistení z výskumnej sondy vyplynuli tieto podnety pre školy a aktérov adaptačného procesu v školách (Valent, 2016b):
- spolupodieľanie sa všetkých aktérov adaptácie na tvorbe programu adaptačného vzdelávania (ďalej „APV“),
- vzájomné hospitácie začínajúceho a uvádzajúceho učiteľa,
- zabezpečiť interné alebo externé vzdelávanie pre začínajúceho učiteľa v týchto témach: diagnostika žiakov, zvládanie záťažových a konfliktných situácií so žiakmi a príprava na rolu triedneho učiteľa,
- zapracúvať do APV zmeny realizované počas školského roka (aby nedochádzalo k neustálemu reštartu na základe prvotného vzoru),
- uskutočňovať internú prípravu uvádzajúcich učiteľov, príp. umožniť im absolvovanie špecializačného vzdelávania pripravujúceho ich na túto pozíciu,
- systematicky viesť adaptačný proces z úrovne zástupcu riaditeľa školy (koordinovať a monitorovať priebeh APV, vrátane hodnotenia začínajúceho učiteľa),
- poskytovať podporu a pomoc začínajúcemu aj uvádzajúcemu učiteľovi,
- spracovať všetky predpísané dokumenty APV so všetkými povinnými časťami a zabezpečiť súlad cieľov a obsahu APV,
- spracovať témy hodnotiaceho pohovoru a orientovať ich na praktickú aplikáciu vedomostí a zručností začínajúceho učiteľa,
- spracovať vhodné kritériá a k nim relevantné indikátory, resp. úrovne hodnotenia.
Zo skúmania vyplynulo, že adaptácia začínajúceho učiteľa je v bežnej prevádzke školy náročným procesom, najmä preto, že každý z aktérov adaptačného procesu má svoje vlastné predstavy o jeho priebehu, ktoré sa nezapracúvajú do APV nielen na začiatku adaptácie, ale ani v jej priebehu. Tento dokument je na školách vnímaný skôr ako administratívna záťaž. Za základný problém, možno považovať stratu poznatkov a skúseností z adaptačného procesu začínajúceho učiteľa, ktoré sa adekvátne písomne nezaznamenávajú do APV a následne sa nesprostredkúvajú kolegom v škole, či už ide o uvádzajúcich učiteľov alebo nových začínajúcich učiteľov. Cenné informácie a skúsenosti tak zanikajú ukončením procesu adaptácie konkrétneho začínajúceho učiteľa a škola z nich ďalej nečerpá, či už pri adaptácii ďalšieho začínajúceho učiteľa, alebo pri internom rozvoji učiteľov na pozíciu uvádzajúceho učiteľa.
Návrh modelu adaptačného procesu začínajúceho učiteľa
Model pozostáva z