Školská trieda je živý sociálny organizmus, ktorý sa vďaka vnútornej dynamike v priebehu spoločne prežitých rokov vyvíja a pretrváva. Tento vývoj by mal byť pre všetkých žiakov pozitívny a mal by podporovať optimálny rozvoj ich osobnosti. Nezriedka však školská trieda ponúka dobré podmienky len niektorým žiakom. Pre iných môžu byť tieto podmienky dokonca veľmi nevýhodné a môžu tak mať na žiakov negatívny vplyv (dokonca ich môžu poznamenať na celý život).

Príklad 1: Pán X, triedny učiteľ 8. A na základnej škole je situá­ciou vo svojej triede „preťažený“. Už skoro takmer rok sa atmosféra a klíma v triede zhoršuje. Žiaci sa neustále hádajú, vyrušujú pri vyučovaní a občas tu dochádza aj k prejavom násilia (traja žiaci zbili počas prestávky spolužiaka, ktorému sa v triede pri každej príležitosti posmievajú a ktorý je outsiderom triedy). Pán X hovoril s riaditeľom školy a spoločne budú uvažovať o tom, aké opatrenia je potrebné urobiť.

Príklad 2: Počas veľkej prestávky sa pani Y, ktorá je triednou učiteľkou 6. B triedy na základnej škole, rozpráva s piatimi žiakmi (ktorých si vybrala ako výsledok využitia sociometrickej metódy) o rozdelení úloh pri plánovaní triedneho projektu. V závere rozhovoru spomenie realizované pozorovanie, ktoré urobila v triede počas posledných hodín (mená v nasledujúcom texte sú ilustratívne; pozn. autora): „Zdá sa mi, že Anna sa v poslednej dobe uzatvára do seba. Máte tiež ten pocit?“ Žiaci prikývnu a Ján povie: „My sme spolu o tom už hovorili. Paľo a Sebastián sa jej nedávno vysmievali, pretože má na lavici stále neporiadok“. Slova sa ujme Petra: „Ale to sme už vyriešili. Miška hovorila s Paľom a ja so Sebastiánom a chlapci sa jej ospravedlnili“. Štefánia dodáva: „Ja som takisto hovorila s Annou. Ona si myslela, že ju chlapci nenávidia. Keď sa to vyriešilo, tak sa jej veľmi uľavilo“.

Ako ukazuje prvý príklad, spontánna dynamika, ktorá vznikla v školskej triede, môže vytvoriť veľmi nevýhodné a nebezpečné podmienky pre niektorých žiakov a zároveň môže pôsobiť ako spúšťač sociálno-patologických javov (máme tu na mysli najmä šikanovanie). Systematická práca s triedou býva niekedy zanedbávaná. Stáva sa tak aj preto, že učitelia často nemajú k dispozícii vhodnú metódu, ktorá by im pomohla porozumieť sociálnym vzťahom v triede zvnútra, a ktorá by im dala možnosť ich pozitívne ovplyvniť. Druhý príklad ukazuje, ako môže fungovať pedagogická práca s triedou, pokiaľ učiteľ systematicky pracuje s relevantnými nástrojmi poznávania sociálnej atmosféry a klímy v triede.

Sociometria podľa Jacoba L. Morena

Jacob L. Moreno vyvinul metódu sociometrie ako analytickú techniku, ktorá umožňuje merať aktuálnu psychosociálnu klímu predovšetkým v malých skupinách. Metóda je založená na vzájomných preferenciách. Každá voľba je vykonaná na základe vopred určených kritérií. Na povrch vystupujú tendencie, ktoré sú všetkým ľuďom vlastné, t. j. príťažlivosť, odmietanie a ľahostajnosť (Pruckner 2014). Výsledok sociometrie je zobrazovaný vo forme tzv. sociometrickej matice a grafickej formy – sociogramu (klasický sociogram predstavuje grafické znázornenie výsledkov sociometrickej metódy v orbitálnom sociograme, v ktorom sú osoby s najväčším počtom volieb – preferencií – znázorňované ako kruhy, trojuholníky alebo kvadráty v strede sociogramu; ostatní členovia skupiny sú zaradení okolo týchto foriem a vzájomné voľby sú znázornené pomocou šipiek).

Obr. 1: Príklad sociogramu, zdroj: Kolektív, ID. Sociometria. Postup pri tvorbe sociogramu.1

Kritériá voľby pre sociogram v skupine sú v Morenovej sociometrii závislé na situácii a funkcii príslušnej skupiny: „Vedľa koho chceš sedieť? S kým chceš spolupracovať? S kým chceš tráviť voľný čas?“ (Höhn, Siedel 2016, s. 187). Analýza konkrétnych kritérií v porovnaní so všeobecnými kritériami: „Koho máš rád? Kto ti je sympatický?“ ukazuje, že obe kritériá spolu korelujú a je možné ich zaradiť medzi dve všeobecnejšie kategórie, ktoré možno označiť ako sympatie (afinitu) a vplyv (autoritu).

Sociálno-psychologické pozadie sociometrie

Každý učiteľ by mal vedieť, že v jeho triede sa vyskytujú sympatickí, ale aj vplyvní žiaci a mal by vedieť, že získané sympatie v triede nesúvisia priamo s tým, do akej mieri je žiak v triede vplyvný. V každej triede sa tiež vyskytujú sympatickí žiaci, ktorí ale nemajú na triedu žiadny alebo takmer žiadny vplyv.

Pri formovaní skupiny nehrajú dôležitú úlohu iba vzájomné sympatie, ale tiež to, kto je v danej skupine vplyvný.

Vzájomné sympatie a antipatie v skupine nie sú závislé iba na reálnych vlastnostiach členov skupiny, ale tiež na ich sociálnych potrebách (Mehrabian, Ksionsky, 2022). Výrazná potreba pozitívnych vzťahov sa u týchto jedincov prejavuje prosociálnym správaním a v snahe navodiť pozitívne kontakty s ostatnými členmi skupiny vytvárajú recipročne pozitívny vzťah. Iný sociálny mechanizmus, ktorý prispieva k vytváraniu obojstranných sympatií členov skupiny, popisuje Zajonc (2018), podľa ktorého človek má tendenciu mať rád osoby, s ktorými častejšie a užšie spolupracuje. Spoločná aktivita zvyšuje pravdepodobnosť intenzívnejších pozitívnych vzťahov.

Čím viac vzájomných pozitívnych vzťahov v skupine existuje, tým väčšia je súdržnosť (kohézia), čo sa odráža v pozitívnej atmosfére skupiny, aj v lepšom zdravotnom stave jej jednotlivých členov (Hascher, 2014).

Rozdelenie moci v skupine môže byť popísané na základe vplyvu jej jednotlivých členov. Sociál­na psychológia rozlišuje osobnú a sociálnu moc (McClelland, 2017). Sociálna moc zvykne byť označovaná ako prostriedok dosiahnutia skupinových cieľov a osobná moc ako prostriedok dosiahnutia osobných cieľov (Scholl, 2007). Avšak potreba uplatňovať v skupine svoju osobnú moc môže byť niekedy inhibovaná obavami zo zlyhania (Heckhausen, 2018). Skupinová dynamika je do značnej mieri ovplyvňovaná vplyvnými jedincami. V extrémnych prípadoch, pokiaľ je moc centrovaná na jednu osobu alebo si vzájomne konkurujú viacerí jednotlivci, môže dôjsť k tzv. sociálnemu rozpadu skupiny s vážnymi následkami najmä pre slabších jedincov.

Niektoré sociometrické prieskumy v škole

Sociometrické prieskumy v školských triedach ukazujú, že sociometrická metóda prináša pomerne stabilné a spoľahlivé informácie o členoch skupiny, ktoré sú predmetom explorácie. Pössel, Dellemann a Hautzinger (2015; In Höhn, Siedel, 2016) konštatujú, že sociometrická metóda prináša v komparácii s bežným posudzovaním učiteľov alebo rodičov spoľahlivejšie údaje o agresivite, izolovanosti a sociálnej kompetencii žiakov. Sociometrická metóda má spoločného menovateľa – skúmať vplyv vzťahov v skupine na to, ako sa žiaci cítia a ako sa správajú.

Výsledky ukazujú, že sociometrická metóda je napr. dobrým prediktorom toho, ako sa žiaci po psychickej aj fyzickej stránke v triede cítia.

Hascher a Baillod (2014) pomocou sociometrie skúmali sociálnu integráciu a pocit spokojnosti žiakov pod zorným uhlom negatívnych následkov odmietnutia a svoju hypotézu potvrdili. Zistili signifikantnú súvislosť medzi obľúbenosťou a pocitom spokojnosti žiakov v škole. Podobné výsledky prinášajú Neuschwander a Haschler (2023), ktorí prostredníctvom sociometrickej metódy skúmali mieru agresivity, kriminality, nepriateľských vzťahov voči cudzincom a mobbing. Švédska autorka Mägiste (2020) skúmala pomocou sociometrie status jednotlivcov v skupinách a kriminalitu mladistvých. Výsledky získané na vzorke 7080 švédskych a 639 chlapcov inej národnosti ukazujú, že popularita v škole a kriminálne správanie v mladistvom veku majú negatívnu koreláciu. Najvyššia delikvencia bola preukázaná u žiakov, ktorí sa zvyknú izolovať (separovať od kolektívu). Schusterová (2017) skúmala prevalenciu diskriminácie jedincov v skupine v súvislosti s ich sociometrickým statusom. Na vzorke 443 žiakov piatych, siedmych a ôsmych ročníkov zistila, že 11 % žiakov môže byť označených ako odmietaných a z toho skoro polovica ako diskriminovaných.

Triedny kompas

Triedny kompas je jedna zo sociometrických ratingových metód, prostredníctvom ktorej môže triedny učiteľ získať pomerne komplexný i diferenciálny prehľad o socio-emocionálnom nastavení triedy, sociálnych vzťahoch, väzbách a kohézii triedy založenej na autorite a afinite žiakov v nej. Je štandardizovanou kodifikáciou sociometrickej ratingovej metódy ­SORAD, ktorá bola pôvodne vyvinutá pre psychológov a výchovných poradcov. Obe metódy vychádzajú zo sociometrického konceptu Jacoba L. Morena a zo sociálne psychologických výskumov skupinovej dynamiky. Triedny kompas predstavuje špeciálny sociometrický postup, ktorý bol vyvinutý pre „pedagogickú diagnostiku triednej klímy, voľbu triednych zástupcov a optimalizáciu práce s deťmi“ (Hrabal 2011, s. 10). Ide o dostupný a jednoduchý elektronický nástroj (obsahuje štandardizovaný počítačový software), ktorý umožňuje dôkladné poznanie emocionálnej atmosféry a rozdelenia sociálneho vplyvu v triede, v jednotlivých podskupinách a dáva tak možnosť určiť sociálnu pozíciu žiakov a ich vzájomné vzťahy. Z hľadiska využiteľnosti vo vekovej kategórii možno danú ratingovú metódu použiť od piateho ročníka základnej školy.

Triedny kompas je metóda, ktorá je určená pre triednych učiteľov a je založená na ratingovom postupe, pri ktorom sa všetci žiaci vzájomne posudzujú. Toto vzájomné posudzovanie je realizované bodovým systémom od 0 do 3 bodov na základe dvoch všeobecne formulovaných kritérií – sympatia a vplyv.

Triedny kompas umožňuje triednemu učiteľovi:

1. poznať atmosféru triedy pod zorným uhlom pozitívnych vzťahov a sociálnej moci v triede,
2. rozpoznať ohrozených a osamotených žiakov a integrovať ich do triedneho kolektívu,
3. vybrať skupinu štyroch až piatich žiakov, ktorí môžu byť učiteľovi dôležitými partnermi, na ktorých sa môže v prípade potreby obracať a optimalizovať s ich pomocou atmosféru triedy. Títo zástupcovia triedy sú zväčša žiaci, ktorí sú v triede obľúbení a majú tiež dostatok autority na to, aby mohli atmosféru v triede pozitívne ovplyvniť. Táto skutočnosť však nesúvisí iba s charakteristikami týchto žiakov, ale zakladá sa i na fakte, že v každej triede si väčšina žiakov praje harmonické vzťahy, a to tak s učiteľom ako aj s ostatnými žiakmi (Sander, Sander 2017).

Dimenzie Triedneho kompasu

Najdôležitejší globálny údaj, ktorý Triedny kompas triednemu učiteľovi prináša, sú priemery v sympatiách, ktoré daný žiak dostal od svojich spolužiakov [1], vplyve, ktorý daný žiak dostal od svojich spolužiakov [2], sympatiách, ktoré daný žiak odovzdal svojim spolužiakom [3].

[1] Dosiahnuté hodnoty sympatií sú hodnotami pre všeobecnú emocionálnu akceptáciu (prijatie), ktorú žiak zažíva v triednom kolektíve. Sympatie zrkadlia žiakovu obľúbenosť a prejavujú sa predovšetkým:

• pozitívnou emocionálnou väzbou voči ostatným žiakom v triede,
• tendenciou akceptovať ostatných žiakov,
• tendenciou plniť očakávania spolužiakov (Hrabal 2011).

Žiaci, ktorí sú v triede izolovaní a nedostávajú od spolužiakov žiadne alebo iba malé sympatie, majú často nadpriemerne slabé väzby k ostatným žiakom v triede. Tým sa vytvára bludný kruh, ktorý môže viesť k ešte väčšej osamotenosti takýchto žiakov. Časté dôvody, pre ktoré žiaci dostávajú málo sympatií, sú napr. skrytá alebo otvorená tendencia správať sa agresívne, silná koncentrácia na vlastnú osobu alebo rôzne špecifické poruchy správania.

[2] Dosiahnuté hodnoty vplyvu zrkadlia, ako intenzívne sa dotyčný žiak podieľa na udalostiach v triede a ukazujú, koľko autority tento žiak v triede má. Je zaujímavé, že nejde vždy len o žiakov, ktorí sú v triede zaujímaví a nápadní (vodcovia, ktorí triedu vedome a cielene ovplyvňujú). V triede sa nachádzajú tiež nenápadní žiaci, ktorí ovplyvňujú správanie ostatných bez toho, aby to bol ich vedomý cieľ. Platí, ak zoradíme žiakov jednej triedy podľa ich vplyvu, získame informácie o sociálnej sieti týchto žiakov (o ich moci v triede).

Žiaci, ktorí stoja v hierarchii vplyvu na vrchole, majú silný vplyv na vznik takých noriem v triede, ako sú napr. postoj k známkam, postoj k jednotlivým učiteľom a pod.

[3] Ak žiak posudzuje, ako sympatickí sú pre neho jeho spolužiaci, vyjadruje tým reálne sympatie, ktoré k ostatným pociťuje. V tomto spôsobe posudzovania sa zobrazuje aj jeho tendencia ku konformite správať sa tak, ako sa od neho očakáva. Pokiaľ sú dosiahnuté a odovzdané pozitívne voľby žiaka vyvážené, možno to interpretovať ako stav, ktorý je emocionálne uspokojujúci. Ak sa objavia zreteľné rozdiely medzi pozitívnymi hodnoteniami, ktoré žiak dostal a tými, ktoré odovzdá, môžu sa za týmito disproporciami skrývať emocionálne problémy.

„Základnou požiadavkou pedagogicky orientovanej spoločnosti je požiadavka vyvinúť metódy, ktoré umožnia jasné a účinné porozumenie medzi jej členmi. Takouto metódou je sociometria. Je vyjadrením tých najzákladnejších pocitov, ktoré sa odohrávajú medzi členmi jednej skupiny. Pre skupinu to má podobný význam, aký má abeceda pre reč alebo noty pre hudbu“ (Moreno, 1954, s. 5). 

1. Hascher, T., 2014. Schule positiv erleben. Ergebnisse und Erkenntnisse zum Wohlbefinden von Schülerinnen und Schülern. Bern: Haupt.
2. Hascher, T. – Baillod, J., 2014. Soziale Integration in der Schulklasse als Prädiktor für Wohlbefinden. Bern: Haupt.
3. Heckhausen, H., 2018. Motivation und Handeln. Heidelberg: Springer Verlag.
4. Höhn, E. – Seidel, G., 2016. Das Soziogramm – Die Erfassung von Gruppenstrukturen. Göttingen: Hogrefe Verlag.
5. Hrabal, V., 2011. Třídní kompas. Sociometrická ratingová metóda – Příručka. Praha: Hogrefe – Testcentrum.
6. Kolektív, ID. Sociometria. Postup pri tvorbe sociogramu. [online]. Dostupné na internete: <http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/index.php/kapitoly/sociometria/vyhodnotenie.php?id=i16p5>.
7. Mehrabian, A. – Ksionsky, S., 2022. A Theory of affiliation. Lexinton Bks: DC Health.
8. Mägiste, E., 2020. Peer-Status und Jugendkriminalität bei schwedischen und ausländischen Jungen. In Zeitschrift für Pädagogische Psychologie, Nr. 7(4), s. 201 – 208.
9. Moreno, J., L., 1954. Who shall survive? Washington: Nervous and Mental Publishing Company.
10. McClelland, D., C., 2017. The two Faces of Power. In Journal of International Affairs, vol 24, no. 1, s. 29 – 47.
11. Neuschwander, M. – Hascher, T., 2023. Zufriedenheit von Schülerinnen und Schülern und ihre soziale Integration. Psychologie der Erziehung und Unterricht. Bern: Haupt.
12. Pruckner, H., 2014. Soziometrie – Eine Zusammenschau von Grundlagen, Weiterentwicklung und Methodik. Wien: Fakultas Verlags und Buchhandels AG, s. 161-192.
13. Sander, B. – Sander, U., 2017. Schwierige Schüler – Schwierige Lehrer? Neue Wege des Konfliktmanagements in Schulalltag. Darmstadt: Winklers Verlag – Gebrüder Grimm.
14. Scholl, W., 2007. Das Janus-Gesicht der Macht: Persönliche und gesellschaftliche Konsequenzen Rücksicht nehmender versus rücksichtsloser Einwirkung auf andere. Göttingen: Hogrefe Verlag.
15. Schuster, B., 2017. Aussenseiter in der Schule: Prävalenz von Viktimisierung und Zusammenhang mit sozialem Status. In Zeitschrift für Sozialpsychologie, Nr. 28(4), s. 251 – 264.
16. Zajonc, R., B., 2018. Attitudinal effects of more exposure. In Journal of Personality and Social Psychology, Monograph supplement, vol. 9(2, prt 2), s. 1 – 27.

1 Dostupné na: <http://www.e metodologia.fedu.uniba.sk/index.php/kapitoly/sociometria/vyhodnotenie.php?id=i16p5>