doc. Ing. Marta Matulčíková, PhD.

Rastúce požiadavky na zamestnancov a absolventov škôl si vyžadujú uplatňovanie metód vzdelávania, ktoré žiaka/študenta stavajú do aktívnej roly pri samotnom vzdelávaní. Žiak/študent sa nemôže lenniečo naučiť, dôležité je problematiku si osvojiť, diskutovať o nej a zaujímať stanoviská a názory. Aktívne postavenie žiaka/študenta vo vzdelávacom procese mu umožní prechod zo školy do sveta práce. Vo výskume sme sa zamerali na otázky využívania aktívnych metód vzdelávania v pedagogickom procese vo formálnom vzdelávaní.

Vláda SR schválila Stratégiu celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva v apríli 2007 s výhľadom jej naplnenia do roku 2015. Jej hlavným cieľom je posilniť povedomie jednotlivca o potrebe jeho permanentného vzdelávania, ktoré mu poskytne zručnosti a kompetencie pre udržateľnú zamestnateľnosť, uplatnenie sa v spoločnosti a rozvoj osobných záujmov. Jedným z výstupov Stratégie 2007 bol v decembri 2009 prijatý zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní. Pre zabezpečovanie systému sa treba sústrediť na koordinovanú aktivitu všetkých zainteresovaných aktérov, t. j. občanov, vzdelávacích inštitúcií, poradenských centier, zamestnávateľov, profesijných a odborových združení, ale aj miestnych a regionálnych samospráv, personálnych agentúr a mimovládnych organizácií.  

Cieľom príspevku je význam poradenských služieb pri výbere vzdelávania a vhodnej kariéry, na základe analýzy osobnostných dispozícií a vytvorenia predpokladov celoživotnej zamestnateľnosti. Pri riešení disproporcií na trhu práce sa treba zaoberať tým, či by vhodne organizovanými poradenskými službami nebolo možné čiastočne eliminovať narastajúcu nezamestnanosť. Základnou požiadavkou výstupu vzdelávania musí byť pracovné uplatnenie, začlenenie sa do spoločnosti a ďalší osobný rozvoj.

(pokračovanie z predchádzajúceho čísla) Inteligencia je definovaná ako schopnosť učiť sa zo skúseností, myslieť, riešiť nové problémy, prispôsobovať sa, používať symboly, usudzovať, hodnotiť a orientovať sa v nových situáciách. Inteligencia je vo všeobecnosti  chápaná ako základ každého správania a konania človeka, ako predpoklad jeho prispôsobovania sa okolitému prostrediu, získavaniu skúseností a vedomostí, komunikácie s inými ľuďmi (Průcha, J., Veteška, J., 2012).

Cieľom príspevku je zamerať sa na prezentáciu vybraných významných faktorov pracovného úspechu z pohľadu zamestnávateľských subjektov, čo by malo byť východiskovým rámcom pri koncipovaní vzdelávacích stratégií v primárnom, sekundárnom a terciárnom vzdelávaní. Realizácia výskumu bola uskutočnená v rámci projektu KEGA 006EU-4/2013 – Metódy a princípy uplatňované pri príprave štruktúry a obsahu predmetov podporujúcich rozvoj ekonomických vedomostí a podnikateľských zručností študentov v neekonomických študijných programoch II. stupňa vysokoškolského štúdia.

Súčasné obdobie je spojené s výraznou intelektualizáciou práce, ktorá prináša aj nové požiadavky na ľudské zdroje. Vzniká nevyhnutnosť monitorovania požiadaviek trhu práce a tvorby takých variantov vzdelávania, ktoré by umožňovali zabezpečovať potrebnú pripravenosť ľudských zdrojov a vytvárať podmienky ich zamestnateľnosti. Presné požiadavky na zamestnancov a predstaviteľov manažmentu môžu naformulovať zamestnávateľské subjekty, ktoré by mali byť východiskom pre vzdelávaciu politiku.

Súčasné obdobie je spojené s výraznou intelektualizáciou práce, ktorá prináša aj nové požiadavky na ľudské zdroje. Vzniká nevyhnutnosť monitorovania požiadaviek trhu práce a tvorby takých variantov vzdelávania, ktoré by umožňovali zabezpečovať potrebnú pripravenosť ľudských zdrojov a vytvárať podmienky ich zamestnateľnosti. Presné požiadavky na zamestnancov a predstaviteľov manažmentu môžu naformulovať zamestnávateľské subjekty, ktoré by mali byť východiskom pre vzdelávaciu politiku.

Celoživotné vzdelávanie je vo významných národných a medzinárodných dokumentoch vnímané ako každá vzdelávacia činnosť, ktorej účelom je neustále zlepšovať vedomosti, zručnosti a kompetencie pre pracovný a osobný život. O celoživotnom vzdelávaní možno hovoriť vtedy, ak ide o systém, ktorý umožní prístup k vzdelávaniu od útleho detstva až po aktívny život v seniorskom veku, ktorý v sebe zahŕňa oblasť aktívneho pôsobenia a začleňovania jednotlivca do spoločnosti, zabezpečovanie vnútorného naplnenia a uspokojenia osobných záujmov a pracovných ambícií.