Cieľom príspevku je význam poradenských služieb pri výbere vzdelávania a vhodnej kariéry, na základe analýzy osobnostných dispozícií a vytvorenia predpokladov celoživotnej zamestnateľnosti. Pri riešení disproporcií na trhu práce sa treba zaoberať tým, či by vhodne organizovanými poradenskými službami nebolo možné čiastočne eliminovať narastajúcu nezamestnanosť. Základnou požiadavkou výstupu vzdelávania musí byť pracovné uplatnenie, začlenenie sa do spoločnosti a ďalší osobný rozvoj.
Rozvoj kariérneho poradenstva je ovplyvňovaný úrovňou neistoty na trhu práce. Zmeny v ekonomike majú dosah na jej nestabilitu. Disproporcie, ktoré takto vznikajú sú spôsobené pomalou tvorbou pracovných príležitostí v určitých povolaniach, ich nevhodnou voľbou. Výber vzdelávania, povolania a profesijnej dráhy by mal vychádzať z osobných dispozícií a korešpondovať s odbormi, ktoré ponúkajú uplatniteľnosť na trhu práce. Ak je nízka, je spôsobovaná prebytkom absolventov daného študijného odboru, alebo úbytkom pracovných miest, ktoré sa na ne viažu.
Kariérne poradenstvo sa stáva významnou súčasťou celoživotného vzdelávania a je zamerané na riešenie špecifických problémov súvisiacich s prípravou na kariéru a jej následným smerovaním.
Celoživotné vzdelávanie je vnímané ako každá cielená vzdelávacia činnosť, ktorej cieľom je stále zlepšovať vedomosti, zručnosti a kompetencie. Ide o systém umožňujúci prístup k vzdelávaniu od útleho detstva až po iniciatívny život v seniorskom veku, ktorý sa spája s aktívnym pôsobením a začleňovaním jednotlivca do spoločnosti, s jeho vnútorným naplnením a uspokojením osobných záujmov.
Európska komisia v súvislosti s implementáciou Lisabonskej stratégie vníma celoživotné vzdelávanie ako koncept zastrešujúci všetky:
- kategórie vzdelávacích aktivít – formálne, neformálne a neinštitucionálne vzdelávanie,
- stupne vzdelávania – vzdelávanie v MŠ, ZŠ, SŠ, na VŠ a ďalšie vzdelávanie.
Vláda SR schválila Stratégiu celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva v apríli 2007 s výhľadom jej naplnenia do roku 2015. Jej hlavným cieľom bolo posilniť povedomie jednotlivca o potrebe jeho permanentného vzdelávania, ktoré mu poskytne zručnosti a kompetencie na udržateľnú zamestnateľnosť, na uplatnenie sa v spoločnosti a na rozvoj jeho osobných záujmov. Jedným z výstupov Stratégie 2007 bol v decembri 2009 prijatý zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní.
Pri zabezpečovaní systému celoživotného vzdelávania sa treba sústrediť na koordinovanú aktivitu všetkých zainteresovaných aktérov, t. j. na občanov, vzdelávacie inštitúcie, poradenské centrá, zamestnávateľov, profesijne, odborové združenia, ale aj miestne a regionálne samosprávy, personálne agentúry a mimovládne organizácie.
V centre pozornosti celoživotného vzdelávania je učiaci sa jednotlivec, ktorý má prístup k školskému vzdelávaniu (zaručenému Ústavou Slovenskej republiky), ako aj k ďalšiemu vzdelávaniu so zachovaním princípov kvality a rovnosti príležitostí v každom veku a bez ohľadu na jeho predchádzajúce vzdelanie.
Úlohou poradenstva je rozvoj kvality ľudských zdrojov vhodným rozvojom ich osobnosti, ktorá predstavuj