Cieľom príspevku je zamerať sa na prezentáciu vybraných významných faktorov pracovného úspechu z pohľadu zamestnávateľských subjektov, čo by malo byť východiskovým rámcom pri koncipovaní vzdelávacích stratégií v primárnom, sekundárnom a terciárnom vzdelávaní. Realizácia výskumu bola uskutočnená v rámci projektu KEGA 006EU-4/2013 – Metódy a princípy uplatňované pri príprave štruktúry a obsahu predmetov podporujúcich rozvoj ekonomických vedomostí a podnikateľských zručností študentov v neekonomických študijných programoch II. stupňa vysokoškolského štúdia.
Pracovný výkon podlieha trvalej intelektualizácií a vyžaduje si nielen zvyšovanie kvalifikačnej prípravy, ale rozhodujúce sú aj vlastnosti osobnosti, ktoré sa formujú dlhodobo v priebehu života. V súčasnej dobe zamestnávateľské subjekty kladú na zamestnancov a uchádzačov o prácu čoraz väčšie nároky. Úspech nezáleží len na ovládaní nových technológií a udržaní kroku s najnovšími trendmi, ale zamestnanci a rovnako aj manažment organizácií musí zvládnuť široké spektrum vedomostí, zručností a schopností, ktoré prinášajú permanentnú zamestnateľnosť a zamestnávateľskému subjektu úspešnosť v konkurencii.
Podnikateľské subjekty poskytujúce hmotné aj nehmotné produkty musia vyhovovať náročným kritériám hospodárskej súťaže, čo vedie k starostlivému sledovaniu prínosov každého jedinca pracujúceho v rôznych pozíciách. V závislosti od pozície sa očakávajú aj požadované efekty práce.
Zmenené podmienky výkonu práce a zvyšovanie jej náročnosti kladie zvýšené požiadavky aj na procesy vzdelávania, ktoré sú realizované v rámci počiatočného, ale aj ďalšieho vzdelávania. Viac ako inokedy sa do popredia dostáva význam celoživotného učenia, od ktorého sa očakáva jeho nepretržitosť. V skutočnosti ide o pripravenosť a ochotu jedinca učiť sa v priebehu života. Zdôrazňuje sa význam takých vzdelávacích aktivít, ktoré nemajú organizovaný charakter.
V rámci celoživotného učenia okrem formálneho a neformálneho vzdelávania stále väčšiu váhu získava informálne učenie, ktoré predstavuje proces získavania vedomostí, zručností, postojov a ďalších významných charakteristík dotvárajúcich osobnosť jedinca.
Osobnosť človeka možno definovať ako súhrn zdedených a pod tlakom výchovy a spoločnosti nadobudnutých vlastností, schopností, zručností a kvalít psychických procesov, ktoré riadia konanie a správanie človeka v konkrétnych situáciách a zároveň vytvárajú predpoklady správania sa a konania v budúcnosti. Výkon jedinca, jeho prejavy a spôsoby správania sa závisia od štruktúry osobnosti a vzájomných vzťahov jednotlivých zložiek tvoriacich osobnosť, napr. schopnosti, charakter, temperament, vôľové dispozície, adaptačný mechanizmus, psychické procesy.