(pokračovanie z predchádzajúceho čísla)
Inteligencia je definovaná ako schopnosť učiť sa zo skúseností, myslieť, riešiť nové problémy, prispôsobovať sa, používať symboly, usudzovať, hodnotiť a orientovať sa v nových situáciách. Inteligencia je vo všeobecnosti chápaná ako základ každého správania a konania človeka, ako predpoklad jeho prispôsobovania sa okolitému prostrediu, získavaniu skúseností a vedomostí, komunikácie s inými ľuďmi (Průcha, J., Veteška, J., 2012).
Inteligenčné vlastnosti ako faktor pracovnej úspešnosti
Už v minulosti si ľudia uvedomovali, že miera inteligencie je u každého iná. V 19. storočí sa objavili prvé pokusy merania inteligencie meraním reakčných časov. V roku 1905 francúzsky psychológ Alfred Binet spolu so spolupracovníkom Theodorom Simonom vypracovali stupnicu, aby oddelili menej schopné deti od lepších. Stupnica sa stala základom rozvoja inteligenčných a psychodiagnostických testov. Zmenu Binet-Simonovej stupnice publikoval v roku 1916 americký psychológ Lewis Madison Terman, ktorý podal návrh, že individuálna inteligenčná úroveň bude meraná ako inteligenčný kvocient (IQ).
Inteligenčný kvocient vyjadruje úroveň inteligenčných schopností. Termín zaviedol nemecký psychológ Wiliam Stern. Profesor Standfordskej univerzity Lewis Madison Terman zaviedol štandardizované delenie inteligencie do stupňov IQ, ktoré sa používa dodnes. Zobrazuje pomer mentálneho veku (rozumovej úrovne človeka) a fyzického (chronologického) veku.
K inteligenčným vlastnostiam patrí myslenie, vnímanie, intuícia, pamäť. Myslenie završuje poznávací proces u človeka. Sú preň typické dve charakteristiky – proces sprostredkovaného a zovšeobecneného spôsobu poznávania. Vďaka myšlienkovým operáciám je zovšeobecneným poznaním. Dokáže nájsť podstatné vlastnosti a vzťahy medzi nimi, ktoré sú vyjadriteľné v pojmoch. Je závislé na bezprostrednej realite, pretože pracuje so znakmi a symbolmi.
Myslenie
Po prihliadnutí na rôzne aspekty možno myslenie rozčleniť na niekoľko druhov:
- Konkrétne (názorné) myslenie – spočíva v zmysluplnej manipulácií s predmetmi, vnemami, ich predstavami. Uskutočňuje sa vo forme podriadenia konkrétnej situácie všeobecnej schéme. Ide o chápanie vzťahov medzi predmetmi, ktoré sú dané vo vnemovom poli mysliaceho.
- Abstraktné (pojmové) myslenie – uskutočňuje sa na úrovni pojmov či konceptov, ktoré sa reprezentujú obyčajne vo verbálnej podobe a sú produktom vyšších foriem zovšeobecňovania a abstrakcie. O